4. okt 2007 o 0:00
Grafológ pozná povahu človeka, nie je však jasnovidec
Peter Bakay nepotrebuje roky na to, aby spoznal povahu človek. Dokáže ju vyčítať z toho, ako píše. Za dekódovaním arkád, girlánd, slučiek či vykrivení písma je jeho dlhoročná prax. Z rukopisov opísal povahu Jozefa Golonku, Beaty Dubasovej, Kataríny Haspro
vej či iných známych osobností. Pred niekoľkými rokmi dokonca v priamom televíznom prenose označil pravý prezidentov podpis od falzifikátov.
Od záľuby k profesii
„Vždy ma zaujímali metódy, ako zistiť, čo za človeka mám pred sebou,“ hovorí Peter Bakay. Keď v roku 1992 zakladal František Stritz Klub grafológie, bol medzi prvými, ktorí sa zapísali. Po Stritzovej smrti v roku 2000 vedenie klubu prevzal. „Grafológia je v podstate metóda, ktorou sa dá zistiť, aký je človek, ktorý písal,“ charakterizuje všeobecne svoju záľubu, ktorá sa mu neskôr stala aj profesiou. Kriticky sa stavia k ľuďom, ktorí absolvujú základný kurz a nazývajú sa grafológmi. Analýza rukopisu sa totiž podľa výkladových slovníkov totiž robiť nedá. „Existuje asi tristo povahových vlastností a každá z nich je v človeku zastúpená. Grafológ nemôže na základe jedného znaku jednoznačne určiť, že práve túto vlastnosť človek má alebo nemá. Ak má grafológ rozpor v definovaní istej vlastnosti, hľadá v texte ďalšie znaky, ktoré by mu danú vlastnosť človeka potvrdili alebo vyvrátili,“ vysvetľuje Bakay, ktorému analýza rukopisu zaberie niekedy aj osem hodín. Cena za túto prácu je tisíc korún.
„Grafológ nie je jasnovidec, potrebuje mať o človeku nejaké informácie, aby vylúčil vonkajšie vplyvy,“ upozorňuje Peter Bakay. Pri tvorbe povahopisu potrebuje vedieť vek, pohlavie, národnosť, najvyššie dosiahnuté vzdelanie pisateľa a oblasť, v ktorej pôsobí.
Vie, aké vlastnosti ukrývajú osobnosti
Na otázku, koľko rukopisov mu prešlo rukami, nevie odpovedať. Ľudia si vraj o ňom zvykli myslieť že automaticky analyzuje všetko napísané, čo dostane do ruky. „Nedá sa to,“ hovorí Peter Bakay. Spomína však kolegov z bývalej práce, ktorí sa pred ním vyhýbali akémukoľvek písomnému prejavu.
„Analyzoval som aj rukopisy niektorých osobností, o ktorých som ani nevedel, kto to je,“ spomína si na obdobie, keď pred rokmi dostal túto „úlohu“ od istého ženského časopisu. Povahopis písal pre Jozefa Golonku, Marcelu Leiferovú, speváka Petra Slivku, herečku a moderátorku Katarínu Brychtovú či speváčku Beatu Dubasovú. Slivkov rukopis prezrádza, že je cholerik, podpis Beaty Dubasovej jej citlivosť na rodinu a ambicióznosť v profesionálnom živote. Z podpisu Gustáva Husáka vyčítal vysoký intelekt, podpis Václava Havla či Billa Clintona prezrádza, že sú požívační. Najväčšou výzvou pre neho však bola jeho mediálna premiéra v rannej relácii komerčnej televízie. Keď ho pred niekoľkými rokmi pozývali ako odborníka na grafológiu, netušil, že bude v priamom prenose rozlišovať pravý prezidentov podpis od falzifikátov. „Moderátor vtedy priamo pred prezidentským palácom nabádal ľudí, aby sa pokúsili sfalšovať Schusterov podis z nejakého blahoželania k novému roku, a ja som potom v priamom prenose mal určiť, ktorý z nich je pravý. Oblial ma studený pot, boli to podmienky, na ktoré by seriózny grafológ či písmoznalec nikdy nepristúpil. Nakoniec spomedzi 15 podpisov označil dva a obidve boli pravé,“ spomína si Peter Bakay, ktorý sa zúčastnil aj niekoľkých diskusií v rozhlase a televízii.
Naposledy ho médiá kontaktovali v súvislosti s útekom jedenásťročného Zvolenčana Marka Masiera od matky na taliansku ambasádu. Bulvár vraj získal jeho denník a od grafológa chceli, aby pre nich spravil rozbor. Peter Bakay odmietol – riadil sa Etickým kódexom grafológa. „Povedal som im, že uverejniť pasáž z chlapcovho denníka je niečo iné, ako uverejniť opis osobnosti postavený na základe jeho rukopisu. Seriózny grafológ nemôže spraviť rozbor bez súhlasu pisateľa,“ upozorňuje Bakay. Pripúšťa, že v oblasti personalistiky sa grafologické rozbory môžu využívať, automaticky sa však dostávajú pod ochranu osobných údajov, za ktorú je zodpovedný potenciálny zamestnávateľ.
Pri otázke, či robil rozbor aj vlastného rukopisu, sa Peter Bakay pousmeje: „Niekedy keď píšem, tak si uvedomím, čo ktorý znak znamená. Ale nedá sa s tým nič robiť – rukopis sa zmeniť nedá zo dňa na deň. To by sa v prvom rade musel zmeniť človek.“
MARIANNA PETROVÁ
CITÁT
„Analyzoval som aj rukopisy niektorých osobností, o ktorých som ani nevedel, kto to je.
Rámček
Na rukopis vplýva aj povolanie človeka
Najčastejší problémom, s ktorým sa začínajúci grafológovia pri tvorbe takzvaného povahopisu stretávajú, je presné určenie vlastností človeka. Niekedy je podľa Petra Bakaya ťažké slovne vyjadriť to, k čomu pri analýze prišli. Aj preto pri práci používajú rôzne výkladové slovníky.
Tesné písmo naznačuje skromnosť, veľké okraje a medzery medzi riadkami „rozšafnosť“, plné písmená bohémstvo. Ani to však nie sú definitívne určenia – v kontexte môžu byť ďalšie znaky, ktoré ich automaticky vylúčia. Grafológ musí pred rozborom rukopisu vedieť aj to, či je pisateľ pravák alebo ľavák, či akej je národnosti. Vo všetkých krajinách totiž platia iné školské normy pre tvary písmen. Tie ovplyvňuje aj vzdelanie pisateľa. „Je prirodzené, že vysokoškoláci, ktorí absolvovali množstvo prednášok, majú inú zručnosť a rýchlosť písania ako robotníci. Vzdelaní ľudia majú tendenciu písať menším písmom,“ hovorí Bakay.
Rukopis ovplyvňuje dokonca aj to, v ktorej oblasti človek pôsobí. Absolventov technických škôl či úradníkov, ktorí v práci vypĺňajú kolónky a formuláre, nemajú vraj grafológovia veľmi radi. Ľudia v týchto profesiách totiž majú tendenciu písať len paličkovým písmom a v ňom zostáva veľa nejasných znakov. Písané tvary pre nich už nemusia byť prirodzené, niektorí ich v bežnom písomnom prejave dokonca vôbec nepoužívajú. „V takom prípade poprosím pisateľa, aby mi napísal pár riadkov aj písanými písmenami,“ vysvetľuje Peter Bakay.
( PETR )
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou