Písmo:A^-|A⁺00

Na začiatku minulého storočia patrili pohľadnice medzi najrozšírenejší komunikačný prostriedok. Ich výroba v tom období patrila medzi najdynamickejšie odvetia tlače. Hoci sa dnes pohľadnice už v takom hojnom počte neposielajú, zberatelia o ne majú väčší záujem ako o mince či známky. Bohatá korešpondencia kúpeľného mesta Histórii pošty sa venuje aj výstava v piešťanskom informačnom stredisku. Piešťany ako jedno z vyhľadávaných kúpeľných miest mali podľa filatelistu Alexandra Urminského bohatú korešpondenciu. „Pošta tu fungovala už od roku 1851 a spadala pod poštovú správu tej krajiny, ktorú Slovensko spravovalo. Pečiatky preto niesli názov Rakúska-Uhorska alebo Československej republiky,“ vysvetľuje. Na výstave sa nachádza aj najstarší list, ktorý v roku 1859 doručili zakladateľovi miestneho vojenského kúpeľného ústavu doktorovi Scherrerovi. Zachovala sa aj časť korešpondencie majiteľa piešťanských kúpeľov grófa Erdédyho s nájomcom kúpeľov Alexanderom Winterom z roku 1917. V kúpeľoch v minulosti dokonca počas kúpeľnej sezóny fungoval aj dočasný poštový úrad. Dnes je už otvorený nepretržite. Postavila sa proti zločincom Medzi najkrajšie poštové úrady v Piešťanoch však patrí budova pošty na Poštovej ulici. Otvorili ju v roku 1931 a pracovali v nej len samí muži. V zozname ich mien si ľudia môžu nájsť aj svojho deda či uja. „Pošta vtedy zastupovala dnešné úradné orgány. Ľudia tu mohli platiť dane, posielať listy či telefonovať,“ vymenováva Urminský. „Cez Povstanie však platil zákaz vychádzania. Poštár preto roznášal poštu len na základe povolenia nemeckého veliteľa mesta,“ vyzrádza filatelista. Piešťanskí poštári dokonca hrali aj v ochotníckom divadle. „Zamestnankyňa pošty Vilma Pecková si dokonca v hre Škriatok od Ferka Urbánka zahrala hlavnú úlohu. Bola to práve ona, ktorá sa odvážne postavila zločincom, ktorí chceli poštu v sedemdesiatych rokoch vykradnúť,“ dodáva Urminský. Poštovné za haliere Prvú poštovú známku v Piešťanoch vydali v rámci Leteckých dní v roku 1953. „Bola to desaťkorunová známka určená pre leteckú poštu do zahraničia.“ Poštovné sa v tom období príliš nemenilo. Najviac ľudia zaplatili pri korešpondencii smerujúcej do zahraničia. Avšak do socialistických krajín bolo poštovné len 75 halierov. Na známkach, ktoré vydali Piešťany, sa neskôr objavil aj veľkomoravský kostolec v Ducovom či známe Napoleonské kúpele. „S ich motívom bola vydaná aj carta maxima. Ide o akúsi pohľadnicu, ktorej námet sa zhoduje so známkou a pečiatkou. Na pohľadnici kúpeľov je preto na pečiatke vyobrazený drevený vozík, ktorým prevážali rozhorúčených klientov, aby na čerstvom vzduchu po kúre v termálnych prameňoch neprechladli.“ Známka s Moravianskou Venušou Poslednú známku vydali Piešťany pred rokom. Je na nej vyobrazená známa Moravianska Venuša. Filatelistov však na výstave určite potešilo aj niekoľko fotopohľadníc s natlačenými známkami či frankotypy. „Je to len zlomok toho, čo vyjde v publikácii, ktorú pripravujeme,“ prezradil Urminský. Už budúci rok by sa práve v nej čitatelia mohli dočítať o piešťanskej pošte viac. A to aj vďaka bývalým poštovým doručovateľom. Kniha by tak v budúcnosti mohla byť veľmi vzácnym prameňom. „Pošta v ére mobilov a internetu však určite nezanikne,“ tvrdí Urminský. „A to hlavne preto, lebo k pohľadnici a listu máte iný vzťah ako k textu v elektronickej podobe. Okrem toho, email ani esemeska sa nedajú uchopiť do rúk a odložiť,“ dodáva na záver filatelista. LENKA JURÍKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou