20. sep 2007 o 0:00
Keď diváci pobláznia hráčov...
Na Štadióne Antona Malatinského je každý domáci zápas Spartaka sviatkom. Diváci už tradične vytvárajú skvelú kulisu. To, čo predviedli v stretnutí so Žilinou, ale aj po ňom, nemá na slovenských trávnikoch obdobu.
Už pred zápasom spieval celý štadión „My ťa Spartak nikdy neopustíme.“ Počas neho nebola núdza o vzájomné známe prekáračky “Spartak - Trnava“. Roztieskavanie „Spartak-Spartak“ začala v minnulej sezóne skupinka ultrafans. V derby proti Žiline už tlieskal celý štadión. Nechýbali ani mexické vlny. Trnavský fenomén pokračoval aj po stretnutí. Dlhé minúty po jeho skončení nikto zo štadióna neodchádzal. Hráči sa pridali k divákm a pri každej tribúne predviedli ďakovačku aj roztlieskavanie. Jeden z fanúšikov si dokonca prišiel na trávnik pre Martina Hrušku a uniesol ho k západnej tribúne. Jeho skandované meno sa nieslo štadiónom z 11120 hrdiel. V špičkových európskych kluboch väčšinou strhnú svojou hrou hráči divákov. V Trnave je to naopak. Diváci pobláznili hráčov. Veď kto by už nechcel hrať pred takou kulisou? Striedanie na konci zápasu a potlesk pre schádzajúceho hráča musí byť balzamom pre dušu. Toto je príkladný trnavský fenomén.
- TAČ -
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou