
Dve kostričky sedemročného dieťaťa a novorodeniatka našli pri vykopávkach na Katarínke pri Dechticiach. Podľa povesti ich zavraždili a pochovali nemravní františkánski mnísi. Archeológovia ju však vyvrátili. Nečakaný objav sa naskytol archeológom v areáli františkánskeho kostola na Katarínke pri Dechticiach. Pri vykopávkach našli pri múre tri hroby. Z nich dva patrili deťom. „Je to zaujímavý unikát. Podľa povesti mali františkánski mnísi smilniť so ženami a ak niektorá ostala tehotná, deti po narodení zavraždili a pochovali,“ hovorí archeologička Ivana Kvetánová. Nemravní mnísi chceli takýmto spôsobom zakryť plody hriešnosti. No podľa archeológov pochádzajú detské hroby z obdobia asi 15. storočia, keď na mieste kláštora stála kaplnka. Na mieste katarínskeho kostola stál vtedy gotický, s ktorým pravdepodobne súvisia aj hroby detí. „Domnievam sa, že deti neboli pokrstené. Sú však pochované v blízkosti sakrálnej budovy. Možno pri ďalšom výskume zistíme, že sa tu nachádza oveľa viac hrobov. Ale cintorín tu vznikol až po založení kláštora,“ upozornil archeológ Peter Herceg. Pri jednom z detí našli aj mincu Miesto, kde sú telá detí uložené, bolo už v ranom stredoveku známe zjavením svätej Kataríny. V tom období bolo aj pravdepodobne pútnickým miestom. „To bol aj dôvod, prečo tu kaplnka vznikla. Zosnulé deti tak možno patrili človeku, ktorý ju nechal postaviť,“ dopĺňa Herceg. Prvé z detí zomrelo približne po pol roku života, druhému odhadujú archeológovia vek na sedem rokov. Rozdiel medzi pohrebnými obradmi je asi tridsať rokov. Mladšie telíčko bolo zabalené v perinke, z nej sa však zachovala len zlatá niť. Staršie dieťa malo na hlave čelenku. Zubu času nepodľahla ani krajka zo šiat, v ktorých zosnulú pochovali. „Hroby neboli bohaté na nálezy. V minulosti boli narušené pri prestavbe múrov kláštora,“ hovorí Kvetánová. Murári vtedy pri stavebných prácach odokryli hroby a presunuli ich na iné miesto. Možno vtedy aj vznikla povesť o smilných františkánskych mníchoch. Po Dechticiach a Naháči sa roznieslo, že v kláštore sa našli detské kostry. „A to podnietilo ľudovú fantáziu. O týchto mníchoch písal aj Juraj Fándly, ktorý ich nemal príliš v láske,“ doplňuje Kvetánová. Pri jednom z detí sa našla aj minca. Vznikla domnienka, že mohlo ísť o dar pre prievozníka na druhý svet. „Tento pohanský zvyk sme však vylúčili. Určite nešlo o dar pre Chárona,“ vysvetľuje Herceg. Okrem dvoch detských hrobov našli archeológovia aj hrob dospelého človeka. Jedna z teórií hovorí, že patrili k rodu Országhovcov, ktorí v tom čase vlastnili dobrovodské panstvo. Archeológov viedol Michal Slivka. Nový prieskum sa začne až v budúcom roku. - RAS - FOTO: IVANA KVETÁNOVÁ