6. sep 2007 o 0:00
Tak sa to stalo, nič som nepridal...
Veľmi ma prekvapila správa, že niekto vzácny už nie je medzi nami. Pán Wiliam Schiffer – sochár a medailér. Vtipný, veselý človek. Trnavčan, ktorý šíril dobré meno nášho mesta ďaleko za hranicami našej krajiny.
Napriek tomu, že žil dlhé roky mimo vlasti, nikdy na ňu nezabudol a napokon sa sem aj vrátil, aby tu dožil. Pán Schiffer navždy odišiel začiatkom augusta, takmer na deň presne, ako pred štyrmi rokmi môj dedko, ktorého som mal veľmi rád. Pán Schiffer a môj dedko boli v detstve priatelia. Teraz som si znovu spomenul na všetky zážitky, ktoré som počul. Chápem, že nikto tu nie je naveky. Vyzerá to tak, že ľudia, ktorí majú ostatným čo dať alebo čo povedať, vždy odchádzajú priskoro. A to bez ohľadu na ich skutočný vek. Nedá sa nič robiť, taký je kolobeh života. Nám ostanú spomienky a výsledky ich práce. No a v tomto prípade aj kniha o Wiliamovi Schifferovi Tak sa to stalo, nič som nepridal, ktorú si znova dám prečítať.
Aby som dnes nebol iba smutný, preladím na inú vlnu. Uplynulú nedeľu som sa znovu stretol s priateľmi a známymi v Granade. Samozrejme, že nie tej španielskej, ale na trnavskej Kopánke. Urobili sme si pekné popoludnie a začali sme hneď grilovačkou, ktorá všetkým zdvihla náladu. Potom nasledoval veľmi pestrý program. Rozprávali sme sa s rôznymi zaujímavými ľuďmi, s Petrom Horváthom, ale aj režisérom Jakubom Nvotom. No a nakoniec sme videli excelentnú ukážku argentínskeho tanga. Opäť nezabudnuteľné spoločenské a priateľské podujatie.
RICHARD GREGOR
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou