6. sep 2007 o 0:00
Naučil sa aj po hebrejsky
Židovskú synagógu v Galante zbúrali ešte za bývalého režimu. Dnes sa preto približne tridsať príslušníkov židovského náboženstva stretáva v priestoroch modlitebne. Tú vybudovali v jednom rodinnom dome.
„Schádzame sa nielen na veľké židovské sviatky, ale pri modlitbe sa stretávame aj každý piatok,“ vysvetľuje predseda Židovskej náboženskej obce v Galante Vojtech Fáhn. „Podľa starovekých predpisov musí byť prítomných najmenej desať mužov. Ak je niektorý chorý alebo odcestovaný, je to problém,“ konštatuje. Do modlitebne musia byť všetci sviatočne poobliekaní. „Keď sa ide do kostola, dáte si dolu čiapku. Keď idete do synagógy, tak len s jarmulkou na hlave,“ vysvetľuje. V Galante dnes žije už len tridsiatka príslušníkov židovského náboženstva. Mnohých zo Židov ešte počas vojny deportovali.
Ich potomkovia zase za komunizmu utiekli do exilu. „Som rodený Galanťan, nikdy som odtiaľto nechcel odísť,“ hovorí Vojtech.
Naučil sa aj hebrejskú abecedu
„Moji rodičia o vojne nikdy nehovorili. Hoci sme doma uctievali všetky židovské sviatky, neboli sme príliš nábožensky založení,“ spomína si. „Som síce veriaci, ale nie ortodoxný. Ortodoxného Žida v Galante už ani nestretnete. Povojnová generácia je modernejšia.“ Napriek tomu bola Galanta kedysi známa v celom židovskom svete. Pred vojnou tu boli dokonca dve synagógy a škola. Po vojne sa v nej učil židovským zvykom a tradíciám. Naučil sa tu aj hebrejskú abecedu. „Synagógu zbúrali Židom ešte počas komunizmu v roku 1976. Protesty síce boli, ale za komunistov sa na ich požiadavky nehľadelo.“
Na synagógu spomína aj vďaka fotografiám, na ktorých ju zachytil. „Pred piatimi rokmi sme tam postavili pamätník. Tvoria ho dva kamene, ktoré symbolizujú búranie. Postavili sme ho na vyvýšených základoch synagógy, ktoré sme nanovo vybudovali a kopírujú jej pôvodný pôdorys.“
Ani rabín nepozná všetky modlitby
Židovská náboženská obec pri príležitosti spomienky na obete holokaustu vlani vybudovala aj nový pomník na miestnom cintoríne. Sem sa vracajú Židia, ktorí z Galanty odišli pred mnohými rokmi. „Bohužiaľ nie som so všetkými rodákmi v kontakte. Minule sa mi ozval jeden, ktorý žije vo Švajčiarku. Požiadal ma, aby som mu pomohol nájsť jeho predkov. Žiaľ na cintoríne neexistuje žiadna presná evidencia pochovaných osôb.“ Nielen do Galanty sa Židia radi vracajú. Aspoň raz v živote by mal každý jeden navštíviť krajinu svojich predkov.
„V Izraeli som ešte nebol. Navštívil ho len môj synovec, priniesol mi odtiaľ ako suvenír Fatiminu ruku. Na každej jednej je vyrytá modlitba,“ vraví a ukazuje nám hneď niekoľko. „Koľko je však židovských modlitieb, to ani každý rabín nevie,“ dodáva s úsmevom na záver Vojtech, ktorý nedávno získal Cenu mesta Galanta.
LENKA JURÍKOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou