Písmo:A^-|A⁺00

Narodil sa v roku 1900 a napriek krátkemu životu sa hlboko zapísal do dejín rodného mesta. Na svoju dobu používal nezvyčajné učiteľské metódy, nikdy sa nebál prejaviť svoj názor. „Často politicky vystupoval a bol členom komunistickej strany. Práve pre jeho vystúpenia ho v roku 1925 suspendovali z postu učiteľa a na tri mesiace uväznili,“ hovorí riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Ako učiteľ sa totiž zúčastňoval štrajkov a demonštrácií. Na rozdiel od svojich politických kolegov sa na svoje vystúpenia pripravoval. Poznal spoločenské aj politické dianie, ale aj historické súvislosti. „Felcán bol intelektuál a aj jeho pohľady na všetky problémy boli prezentované z triezveho nadhľadu, zatiaľ čo vedenie komunistickej strany presadzovalo radikálne riešenia aj za cenu otvoreného boja a krviprelievania.“ Vylúčili ho zo strany Učiteľ bojoval za zlepšenie životných podmienok občanov. Pre robotníkov žiadal nielen vyššie mzdy, ale aj dovolenky. Dianie v Hlohovci rozširoval pomocou tlačených letákov. Takýmto spôsobom informoval aj o udalosti v Šulekove v novembri 1928. Vtedy pri schôdzi komunistov zahynuli dvaja ľudia. Agent Hlinkovej ľudovej strany vyprovokoval bitku, pri ktorej nožom prebodol četníka. Počas prestrelky zahynul ďalší účastník schôdze. „V tom čase sa blížili voľby, preto Felcánova aktivita stúpala. Patril k umiernenému krídlu komunistov a presadzoval sociálny aspekt politiky strany.“ Spoločne s Markom Čulenom vypracovali Hlohovské memorandum, ktoré bolo uverejnené v posledný januárový deň v denníku Pravda. Situácia sa natoľko vyhrotila, že do Hlohovca prišiel osobne Klement Gottwald. Vtedy Felcána opustili jeho prívrženci a vyhlásili, že sa dopustili vážnych chýb. Dokonca ho zbavili členstva v strane. Začiatkom 30. rokov napísal aj svoje dielo o dejinách Hlohovca - Hlohovecko kedysi dnes a zajtra. Vyšlo v čase celosvetovej hospodárskej krízy. Felcán tvrdil, že práve takéto historické dielo je v ťažkých dobách veľmi potrebné. Odovzdali ho gestapu V roku 1932 sa v Senici zosobášil s Ruženou Mezeyovou. Práve v tomto období stúpol jeho kredit učiteľa i historika. Vystriedal množstvo učiteľských miest. Jeho posledným pôsobiskom bola škola v Novej Bani. Zapojil sa do oslobodzovacieho boja a v auguste roku 1944 vstúpil do Slovenského národného povstania. Ukrýval sa v horách a tajne navštevoval svoje dve dcéry a manželku. Tesne pred Vianocami ho zatkli členovia Hlinkovej gardy a odovzdali gestapu. Presný dátum jeho smrti nie je známy. Nemeckí vojaci ho pravdepodobne zastrelili 23. decembra 1944. „Po revolúcii v roku 1989 zazneli v Hlohovci hlasy, aby bola ulica po Felcánovi premenovaná. Pretože v povedomí mladších ľudí to bol komunista a človek, ktorého režim oslavoval. Našťastie starší obyvatelia si ho pamätali ako výborného pedagóga a historika, ktorý bojoval za sociálnu spravodlivosť,“ dodáva Urminský. RASŤO PIOVARČI

Článok pokračuje pod video reklamou