6. sep 2007 o 0:00
Dušan Vančo alias Foolcut si na Slovensku žije svoj americký sen
Tvrdí, že sa mu v mladom veku splnil kariérny sen. Je študentom a zároveň riaditeľom jediného alternatívneho rádia na Slovensku. Podľa všetkého Trnavu miluje. Dokonca zvažuje, že tu ostane bývať.
Bratislavu považuje za nutné zlo. „Milujem pokoj menšieho mesta a atmosféru starej trnavskej časti. Námestie, pešia zóna a všetky uličky, ktoré v Trnave nájdem sú ako stvorené pre oddych,“ tvrdí Trnavčan, ktorí nedá dopustiť ani na miesta evokujúce detské obdobie. „Takouto baštou je pre mňa amfiteáter, ktorý som navštevoval veľmi rád.“ Často ho ale môžete stretnúť na trase Prednádražie – Kamenný mlyn. „To je pre mňa absolútne najobľúbenejšia lokalita pre oddych. Pokiaľ môžem, som tam každý víkend.“ Dušana Vanča môžeme poznať aj ako autora hudobného projektu Foolcut.
Ako dlho pôsobíte v médiách?
Od roku 1998. Začínal som v rádiu Twist, kde som bol do roku 2004. Potom som nastúpil do Rock FM rádia a zažil jeho rebranding na Rádio_FM. V Slovenskom rozhlase som dodnes, aj keď na začiatku som pôsobil ako vysielací technik a zvukový kreatívec.
Kedy sa vo vás zobudil rádiový Dušan Vančo?
Už keď som bol malý. Ako osem až deväť ročný chlapec som si len tak pre zábavku ladil a hľadal rôzne rádiá. Vtedy ma to celé veľmi fascinovalo, pretože som rád vyhľadával vzdialené stanice. Pravdepodobne by som nedokázal fungovať v televízii. Mnohí ľudia pôsobiaci v rádiách považujú televíziu za vrchol svojej kariéry. U mňa to takto vôbec nefunguje. Ja považujem za vrchol svojej kariéry verejnoprávny rozhlas. Šéfovať jednému z okruhov v dvadsiatich ôsmich rokoch tým pádom asi znamená, že som ho už dosiahol.
Vysnívali ste si to?
V tejto chvíli som riaditeľom rádia, ktoré znie presne tak, ako som si ho kedysi vysníval. Vždy som mal blízko k alternatívnej hudbe, menšinové žánre rešpektujem a mám ich veľmi rád. U nás im dávame obrovský priestor vo vysielaní a to ako jediné domáce rozhlasové médium. Súkromný vysielateľ si nič podobné nemôže dovoliť, takže slobodu hudobného výberu poskytuje len vysielateľ z pyramídy.
Po rebrandingu rádia ste ale začínali na programovom poste...
Bola to súhra náhod. Pozícia programového manažéra vtedy v rádiu chýbala, respektíve nefungovala. Po konzultácii s bývalým šéfredaktorom sme dospeli k názoru, že problém by sa mohol vyriešiť zamestnaním niekoho, kto to rádio dokonale pozná. No a na druhý deň som už pracoval v programe...
Po niektorých organizačných zmenách ste sa dostali k riadiacemu postu. Cítite okrem programu aj väčšiu zodpovednosť za ľudí s ktorými pracujete?
To kvantum zodpovednosti je naozaj podstatne väčšie. Na druhej strane však musím povedať, že fungujeme ako nízkorozpočtový projekt. V praxi to znamená, že sme veľmi malý kolektív. Funkcie sa kumulujú a tak je komunikácia v tíme jednoduchšia. Ja sa napríklad venujem aj zvukovej kreatíve a webu, takže moje druhé ja má aj nadaľej umeleckú slobodu.
Riaditeľ a zároveň študent vysokej školy zameranej na média. To je ako americký sen na Slovensku, nie?
Je to presne tak. Čo sa týka štúdia, tak je to zvláštne, pretože som začal s pedagógmi komunikovať na trochu inej úrovni. Prednášky sú veľakrát individuálne. Často sa s vyučujúcim rozprávam o praktickom fungovaní v rádiu. Vysokú školu považujem za teoretické doplnenie toho, čomu sa v praxi venujem.
Viete si predstaviť, že by ste v rozhlase fungovali tak ako mnohí, niekoľko desaťročí?
Bolo by to možné v rámci posunu medzi okruhmi, ale na súčasnej pozícii asi nie. V neskoršom veku už zrejme nebudem tak citlivo vnímať isté veci, ktoré vnímam teraz. Dnes svojim vekom zapadám do cieľovej skupiny Rádia_FM. V momente, keď prestanem vnímať mladú generáciu a nebudem vedieť nápady implementovať do programu, bude to dôvod na odchod. Navyše takto náročná práca nie je na niekoľko desaťročí.
Keď ste teraz na vrchole kariéry, čo budete robiť počas svojich ďalších produktívnych rokov?
Určite niečo so zvukom a zvukovým dizajnom. To je oblasť, ktorá ma zaujíma. Mediálny a reklamný biznis ma v dlhodobom horizonte nezaujíma. Je príliš vyčerpávajúci.
Hudobnej kreatíve sa venujete aj v rámci vlastného projektu Foolcut. Ako to vzniklo?
Mal som pocit, že sa popri mojej náročnej práci potrebujem odventilovať trochu iným spôsobom. Je to niečo, čo ma baví a pokiaľ výsledok môjho duševna osloví aj iných ľudí, tak ma to len poteší.
V čom je Foolcut dobrý a v čom má medzery?
Projekt je alternatívou voči domácej populárnej hudbe. Desmod, Smatanová, Elán – fajn. Ale ja chcem viac a ľudia ktorí sú v tom so mnou tiež. Asi preto to vzniklo. Nemôžem povedať, že hudba, ktorú robíme je, dobrá alebo je zlá lebo... Je to také, ako to cítime a ľudia to buď zoberú alebo nie.
Je rozdiel medzi Dušanom Vančom – riaditeľom a Dušanom Vančom hudobníkom?
Je to priepastný rozdiel. Ľudia o mne hovoria, že som schizofrenik. Asi na tom niečo bude. Keď vystupujem a robím hudbu, tak nevnímam nič okolo seba, žiadne rádio, žiadne problémy... Vtedy som niekto úplne iný. Hranie je naozaj niečo, čo vychádza z duše. Riaditeľ je vo svojej podstate úradník a ja sa ním necítim byť. Teda tým úradníkom.
Foolcut sa objavuje v éteri alternatívneho rádia. Ako by sa vám pozdávalo, keby vás zrazu zahralo komerčné rádio?
Na prelome storočí hralo niektoré z mojich starších vecí Fun rádio, vtedajší vrchol progresu v slovenskom éteri. Dnes je rok 2007 a komerčné rádiá sú tu už len preto, aby zarábali. Ak by moje veci zahralo komerčné rádio, tak by som si povedal, že jeho hudobný dramaturg je v ňom asi posledný deň...
ALEXANDRA KOREŇOVÁ
foto: ALEXANDRA KOREŇOVÁ
MYŠLIENKA do úvodozoviek:
„Milujem pokoj menšieho mesta a atmosféru starej trnavskej časti. Námestie, pešia zóna a všetky uličky, ktoré v Trnave nájdem sú ako stvorené pre oddych.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
