Nedeľa, 25. júl, 2021 | Meniny má JakubKrížovkyKrížovky
EDO LIPTÁK: ,,ĽUDIA BY NIKDY NEMALI HOVORIŤ, ŽE DOBILI, POKORILI ČI ZDOLALI NEJAKÚ HORU. ANI SI NEUVEDOMUJÚ, AKÉ MALI ŠŤASTIE, ŽE IM TENTO VÝSTUP SAMA DOŽIČILA.“

Dušou budem navždy záchranárom

Pevná myseľ, úpenlivá viera, odhodlanosť. Aj takto by sa dala charakterizovať povaha mladého záchranára Eda Liptáka (34), ktorý je pôvodom z Trnavy. Už desia


Pevná myseľ, úpenlivá viera, odhodlanosť. Aj takto by sa dala charakterizovať povaha mladého záchranára Eda Liptáka (34), ktorý je pôvodom z Trnavy. Už desiaty rok pôsobí ako člen Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Keď sme si s ním dohadovali stretnutie, liezol akurát na skalách. Aj z nich sa rád díva na svoje Tatry. Hory lákali Eda Liptáka už odmalička. Vďaka rodičom. „Obidvaja mali vzťah k prírode, vyrastali na malých gazdovsvách. Naučili nás vnímať iný svet, nie ten hmotný,” vysvetľuje mladý člen horskej služby vo Vysokých Tatrách, ktorý je pôvodom z Trnavy. O svojej budúcnosti dlho nepremýšľal. Pomohla mu aj náhoda. „Prvého človeka som zachránil, keď som mal dvanásť rokov. Pri jezuitskom kostole v Trnave som poskytol prvú pomoc mužovi, ktorý dostal epileptický záchvat. Padol na tvár, okuliare sa mu rozbili a mohutne krvácal. Vtedy som zistil, že pohľad na krv ma len tak ľahko nezlomí a od pomoci iným ani neodradí,” spomína si. Kým sa však Edo stal anjelom strážnym na plný úväzok, brigádoval. Najprv v Tatrách ako horský nosič. „Po maturite sa v Banskej Bystrici otváralo nadstavbové štúdium záchranár. Vtedy som už liezol, lyžoval, bicykloval som, venoval som sa atletike a karate. To malo obrovský vplyv na moju vytrvalosť a kondíciu zároveň. “ Keď ho prijali do Horskej služby, láska k horám, súťaživosť a nadšenie pre šport sa u neho prepojili v jednom zamestnaní. Znalosť hôr a dobrá orientácia v nich rozhodla. Veľkou praxou podľa neho však bola aj civilná služba v liečebných kúpeľoch vo Vyšných Hágoch, kde pracoval na operačných sálach. Nielen, že si osvojil lekcie zdravotníckeho kurzu, ale zoznámil sa tam i so svojou súčasnou partnerkou. Za prácou uteká každé ráno Edo Lipták chodí najmä v letných mesiacoch do práce pešo. Z Popradu, kde býva so svojou polovičkou, denne uteká približne trinásť kilometrov na stanovisko Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci. ,,Našou náplňou je aj športový tréning. Najhoršie však je, keď celý týždeň sedím na dispečingu, vonku je pekne a nič sa nedeje. Takže do hôr sa vôbec nedostanem,” konštatuje. „Keďže Horská služba funguje nepretržite, služby si striedame. Dnes som bol napríklad v kancelárii a dokladal som obväzmi záchranárske batohy. Na telefóne som však stále,” opisuje svoju prácu. ,,Horskí záchranári však nečakajú len na to, kedy sa niekomu niečo v horách prihodí. Staráme sa tiež o priechodnosť horských úsekov i dobrý technický stav reťazí, v zime zase spracovávame lavíny,” vysvetľuje. Hoci je záchranárska práca atraktívna a fyzicky náročná, finančne je slabo ohodnotená. Aj preto sa sem-tam vracia k horskému nosičstvu. „Naposledy sme Poliakom vynášali filmársku techniku na Gerlach, kde točili reklamu na banku,” hovorí. Záchranár však k filmárstvu tiež nemá ďaleko. Dokonca si ako kaskadér zahral aj v americkom filme Posledná légia. „Pôsobíme aj ako dabléri a kaskadéri. Nejde len o peniaze, ale získate pritom množstvo kontaktov a zároveň prežijete aj kopec pohody. Záleží len na vás, ako ste šikovný, čo vás baví a čoho sa nezľaknete.“ O povolaní záchranároch vypovedajú aj dva slovenské seriály, v ktorých si Edo tiež zahral. Podľa neho sa však realita horskej práce na filmové plátno divákom len slabo priblížila. Spomienka na víchricu ostáva čerstvá Po tatranských lesoch sa Edo prechádza už len s deťmi. Na zemi sám dlho nevydrží, oveľa lepšie sa cíti prichytený lanom na skalnej stene. Odtiaľ sa rád díva na svoje Tatry. Aj preto zaplakal, keď si posledná víchrica v novembri 2004 vyžiadala svoju krutú daň. „V ten deň som šiel domov skôr. Kamaráti išli na bicykloch, pretrpeli dvadsať minút hrôzy. Najprv začalo len jemne pršať, potom prišiel vietor. Začal viať obrovskou rýchlosťou. Máme video, kde tridsať metrové stromy vytrhlo s koreňom a premiestnilo z miesta na miesto.“ Horská služba vtedy poskytovala akútne prvú pomoc. „Džípy a vrtuľníky nás premiestňovali do miest, ktoré boli inak nedostupné. Najhoršie bolo, že víchricou sa počasie ochladilo a nasnežilo. Všade bolo veľa popadaných stromov, zdemolovaných aút, chýbali strechy, potrhalo cesty a troleje. Tak ako väčšina pracovníkov zo štátnych lesov, pilčíci, dobrovoľníci a armáda, aj my sme vzali do rúk motorové píly a začali sme pomáhať, kde sa dalo,“ spomína si na nešťastnú víchricu. Odvtedy ubehlo už niekoľko rokov, poničené stromy sú však v Tatrách trvalým monumentom. Keď sa lesy opäť obnovia, ubehne aj sto rokov. „Drevo sa sťahovalo vo veľkej miere a pokračuje odlesňovanie časti od kmeňov. Je to veľmi nákladná činnosť. Horšie je, že ochranárske organizácie robia v celom systéme chaos. Nenesú zodpovednosť a fanatizujú mladých ľudí, ktorí sa s reťazami pripútavajú k stromom. Tichá a Kôprová dolina patria medzi miesta, ktoré sú úžasne zarastené vzácnymi drevinami. Ochranári, ktorí bojujú proti odlesňovaniu, si neuvedomujú, že z popadaných stromov sa môže rozšíriť kôrovec, ktorý môže poškodiť celú dolinu. Padnutý strom dlhšie ako rok je už iba škodca. Práce intenzívne prebiehajú, les sa lieči. Kôrovca možno vyhubiť postrekom, ale keďže je v lesoch veľa turistov, nemôžete to robiť vo veľkej miere. Nemôžete predsa striekať na ľudí,“ hodnotí komplikovanú situáciu v Tatrách. Aj záchranárom tečú slzy Pevná myseľ, úpenlivá viera, odhodlanosť. Tak by sa dala charakterizovať povaha mladého záchranára. „Pri práci mi zahynuli už štyria kolegovia,” vracia sa do minulosti. Po prežitých smutných okamihoch nemal nikdy chuť so svojou prácou skončiť. „Vtedy treba ešte viac napnúť sily,” vraví. „Hneď druhý deň musím ísť na lyže alebo liezť na skaly. Smútok treba potlačiť, aj keď to vyznieva tvrdo. Je to, ako keby ste nemali ruku a preto sa rozhodnete skoncovať so svojím životom,” zaleskne sa mu v očiach pevné odhodlanie. Priznáva však, že si vie aj poplakať. Najviac ho vie preto nahnevať namyslenosť a nedbanlivosť prichádzajúcich turistov, ktorí svoju vytrvalosť zbytočne preceňujú. ,,Ľudia by nikdy nemali hovoriť, že dobili, pokorili či zdolali nejakú horu. Ani si neuvedomujú, aké mali šťastie, že im tento výstup sama dožičila. Mnohí odvážlivci na to doplatili vlastným životom,” hovorí a krúti hlavou. „Po technickej stránke sa ľudia môžu tak dobre vybaviť, môžu si naštudovať kvantum odbornej literatúry. A predsa, koľkí z nich sú sami k sebe ľahostajní.” Sám však pozná pocit strachu. ,,Keď je veľké lavínové nebezpečenstvo, veľa snehu, tma a fúka, bojíte sa. Aj keď leziem sám a bez istenia. Je to však chvíľková obava, ktorá riadnou drinou prejde.“ Aj keď mu jeho vášeň dopriala pár zlomenín a natrhnutých svalov, podľa neho nejde o nič vážne. „Mám tvrdý koreň. Hoci občas zariskujem, stále uvažujem zdravo,“ tvrdí záchranár, ktorý sa pravidelne zúčastňuje bežeckých, skialpinistických, leteckých a nosičských pretekov. „V poslednom čase si musím vyberať. Treba občas upustiť z vlastného egoizmu.” Aj preto odmietol ponuku kamarátov ísť sa štverať na osemtisícové vrcholce do Pakistanu. „Ak by tam bolo škaredé počasie, strávil by som dva mesiace v Pakistane s tým, že u nás som mohol niekomu zatiaľ pomôcť.“ Presvedčene však hovorí, že v budúcnosti chce určite so svojimi dvomi malými synmi precestovať a preliezť celý svet. „Dušou však budem záchranárčiť navždy,“ hovorí presvedčene.

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  4. Od Česka až po Jadran
  5. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  7. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  8. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  5. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  6. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  7. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  8. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  9. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  10. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 9 142
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 8 898
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 200
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 891
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 160
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 056
  7. Od Česka až po Jadran 3 576
  8. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 3 130
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 883
  10. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 2 439
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Festival sa uskutočnil na hrade Červený kameň.


TASR 5 h
Martin Smatana

Ak by umierali chorí na COVID-19 rovnakým tempom ako počas poslednej vlny, mali by sme na jeseň pri šírení delta variantu približne 40-tisíc mŕtvych.


SITA 6 h
Testovanie. Ilustračná fotografia.

Počet hospitalizovaných pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19 alebo s podozrením naň sa nezmenil, ostáva na čísle 80.


SITA 8 h
Ilustračné foto.

S búrkami môžu byť spojené krátkodobé, ale intenzívne lejaky.


TASR 8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vodnú plochu v kameňolome využívajú tisíce ľudí, napriek tomu, že je tam zákaz kúpania aj vstupu. Dnes sa tam utopil mladý muž.


24. júl

Vodnú plochu v kameňolome využívajú tisíce ľudí, napriek tomu, že je tam zákaz kúpania aj vstupu. Dnes sa tam utopil mladý muž.


24. júl

Prasklo vodovodné potrubie.


24. júl

Záchranári upozorňujú, aby sa ľudia pred kúpaním vyhýbali alkoholu.


TASR 20 h

Už ste čítali?