Písmo:A^-|A⁺00

Prvé stretnutie za vtedajší TŠS odohral 24. 4. 1948 ako 16 a pol ročný a dorastencom vychytal titul majstra Česko-Slovenska. Celú svoju aktívnu činnosť bol rodák z Kopánky verný trnavskému dresu, čo je v dnešnej dobe vzácnosť. Bolo to v rokoch 1947 – 1952 a 1954 – 1966, teda úctyhodných 17 sezón. Dvojročné prerušenie pre vojenské povinnosti strávil v dresoch ATK a Tankista Praha. Návrat domov bol radostný, hneď v prvom zápase vyhral Spartak v Lučenci 6:1 a vybojoval si postup do 1. futbalovej ligy. V nej debutoval Stacho na jar 1950 doma proti Tepliciam (1:1). V najvyššej súťaži odchytal „Imino“ celkom 211 stretnutí, čo ho radí na historické druhé miesto medzi trnavskými gólmanmi, hneď za Dušanom Keketim (309). Hoci bol brankár, strelil i 10 ligových gólov z jedenástok. Prvýkrát sa tak stalo na jeseň 1956 pri víťazstve 1:0 doma nad Baníkom Kladno. Posledné stretnutie za Trnavu odchytal Capan na jeseň 1965 v Trenčíne. Skvelé Stachove výkony nezostali bez povšimnutia ani u zostavovateľov česko-slovenskej reprezentácie. V drese so štátnym znakom na prsiach stál medzi žrďami v 23 zápasoch, z čoho bolo 12 víťazných. Štartoval na MS 1954 vo Švajčiarsku, bol na MS 1958 vo Švédsku a odchytal aj štyri stretnutia v Pohári národov, neskôr premenovaných na ME. V jednom z týchto duelov, 10. mája 1959 v Bratislave proti Írsku, premenenou penaltou už v 3. min otvoril skóre a prispel k výhre našich farieb v pomere 4:0. V národnom mužstve začínal i končil proti Rumunsku, oba duely sme vyhrali zhodne 2:0. Definitívnu bodku za aktívnou činnosťou dalo zranenie v rozlúčkovom zápase jeho priateľa Laca Pavloviča, 11. mája 1966 v Prešove. Diagnóza bola krutá – roztrhnutá achilovka, ktorá ho vyradila z kolektívu bílích andelov. Vo svojom období patril medzi popredných svetových gólmanov. Legendárny sovietsky brankár Lev Jašin mal za svoj brankársky vzor práve Stacha. Z viacerých ocenení, ktoré Capan dostal, spomenieme dve – Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnava a Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorú mu udelil SFZ. Zomrel 12. januára 2006, pochovaný je v Malženiciach. Mikuláš Rožňák

Článok pokračuje pod video reklamou