Písmo:A^-|A⁺00

„Chybou je, že sme to nezačali kopať minulý rok, ale kopeme zarovno so stavbou,“ skonštatoval. Jedno z obydlí vykopali približne pred dvoma týždňami. „Na jednej doske, ktorú sme odokryli, sa nám rysuje aj vnútorné modré maľovanie. Dom mal šikmý vstup, nadnesene tomu hovorím, že mal bezbariérový prístup.“ Drevozemné obydlia stavali nemeckí osadníci. „Po Tatárskom vpáde ich po roku 1241 na naše územie prizýval panovník. Boli sme trošku vyľudnení, Tatári nás moc nešetrili. Je pravda, že v tom období už bola Trnava pravdepodobne opevnená a možno sa do nej nedostali, lebo už mala murované veže a prakticky zemný val s palisádou a nejakú tú priekopu, ale za to poctivo vyplienili celé okolie,“ vysvetlil Hoššo. Tieto obydlia sa však nestavali len u nás, niekoľko ich vykopali aj na Morave. Pravdepodobne pochádzajú z 13. storočia. „Nemci sem chodili vo veľkom, mali tu lepšie podmienky. Boli to väčšinou remeselníci, mnohí zasa kupci. „Keď došli, potrebovali čo najrýchlejšie bývať. Bolo jednoduchšie trošku kopať, ako voziť kameň z Malých Karpát.“ Ich domy boli jednoduché. Najstaršie boli jednopriestorové. Ľudia boli skromní, nepotrebovali toho veľa. Žili v jednej izbe a tam sa všetko dialo - jedlo, spalo i robilo. Až neskôr si začali robiť dvoj až trojpriestorové komorové domy, kde bol pitvorček, kuchyňa či izba. „Pochybujem, že by ich kryli šindlom. Nenašli sme nič také, čo by tomu nasvedčovalo.“ Podľa Hoššu boli obydlia najskôr kryté slamou. „Na jednom mieste sme chytili dno kade, v kúte zasa koly, kde pravdepodobne stála pryčna. Ľudia v tej dobe spali skromne, štyria až piati na jednej posteli. Tí, čo sa nepomestili, spali na zemi.“ Čo však archeológa prekvapilo je, že sa mu nepodarilo nájsť žiadne ohnisko. „Kúriť niekde museli. Možno sme boli málo opatrní alebo nám to v tej požiarovej vrstve uniklo.“ Takisto čakal, že sa mu podarí objaviť zvyšky nádob. „Nenašli sme ani tie, buď ich po veľkom požiari stihli povyhrabávať alebo to stihli povynášať, keď videli, že susedný dom horí. Nemohli predpokladať, že ich to obíde.“ Záznam o veľkom požiari sa na území Trnavy dokumentuje do roku 1325, keď z dominánt ostal najmenej porušený Kostol sv. Mikuláša. „Možno práve vtedy to zľahlo popolom, s istotou nemôžeme povedať nič, môžeme sa len domnievať,“ dodal Hoššo. Petra Nagyová

Článok pokračuje pod video reklamou