23. aug 2007 o 0:00
Trnavská brána sa opäť otvorí o rok
Trnavské námestie žilo počas uplynulého víkendu folklórom. Trnavská brána sa jeho milovníkom otvorila už po šiestykrát. Jej atmosféru dotvárala živá dielňa s najrozmanitejšími ľudovými výrobkami, no najmä folklórne súbory z domova i od susedov.
Medzinárodný festival folklórnych súborov otvorili v cykle Otvárajte sa Trnafské brány detskí folkloristi Trnavček, Drienka, dievčenská skupina Trnka a folklórny súbor Trnafčan. Nechýbal však ani program súborov z krajín Vyšehradskej štvorky. Svojou hudbou i spevom sa predstavili súbory z Veľkého Rovného, českej Strážnice, Poľska i Maďarska. Festival sa nezaobišiel ani bez ľudových remeselníkov, ktorí ponúkali svoje výrobky Na jarmeku. Súčasťou Trnavskej brány sú tradične aj ženy z klubu trnavských paličkárov. „Je nás okolo 30 a spájajú nás paličkované čipky. Niektoré sa rodia z našej hlavy, iné dostávame zo školy paličkárstva. Ľudia ich obdivujú, je o nich záujem, ale človek k nim musí mať predovšetkým vzťah,“ vysvetlili. „Niektorým ľuďom sa to zdá drahé, ale je to náročné na čas. Len miniatúrny obrázok neraz zaberie viac času ako tento väčší,“ ukázali. František Drgoň z Dolných Lovčíc, ktorý vyrába ozdoby a dekorácie zo slamy, zasa neskrýval radosť zo svojich dožinkových vencov. „Budú s ním vystupovať aj fešandy z Opoja. Babičky pekné, radosť ich počúvať. Tento rok som ich vyrobil veľa. Boli aj také družstvá, ktoré ich brali päť,“ pochválil sa. Len príprava jedného mu pritom trvá dva až tri dni. Okrem folklórnej skupiny z Opoja sa predstavili aj súbory z Bojničiek, Špačiniec, Piešťan, Smoleníc, Cífera, Bohdanoviec, ba i Modranky. Predchádzal im tradičný krojovaný sprievod, v ktorom sa vynímala krása farebných krojov, hudby i tanca. Veľký úspech zaznamenal aj program o poľnohospodárskych žatevných a oldomášskych tradíciách trnavskej roviny Už sme sa nažali. Jeseň bola pre roľníkov najväčším obdobím najväčšej práce, s ktorou sa spájali mnohé zvyky a obrady. Vyvrcholením bol vždy zber úrody – žatva. Keď sa chýlila ku koncu, z posledných klasov a poľných kvetov uvili veniec, pokropili ho svätenou vodou a priniesli ku gazdovi so spevom a želaním dobrej úrody. Títo ľudia si zaslúžili odpočinok a zábavu – oldomáš. Svoje tradície predstavili folkloristi z Cífera, Opoja, Kočín-Lančára i krakovanský LUSK s kapelou Borovienka. Vyvrcholením Trnavskej brány bol celovečerný program SĽUK-u Tancovali naši vašim, ktorého scenár pripravil Jakub Nvota. Svadobná zábava v prostredí mestskej kaviarne na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia prilákala na historické námestie mnohých návštevníkov. Bohatý program hudby a tanca bol zárukou toho, že na ďalší ročník Trnavskej brány prídu aj o rok. Ten bude o to zaujímavejší, že Trnava bude sláviť 770. výročie od svojej prvej písomnej zmienky.
Petra NagyováČlánok pokračuje pod video reklamou
