Madunice sú svetové. Vďaka najväčšiemu cibuľovému vencu s dĺžkou neuveriteľných 163 metrov sa zapísali do Guinessovej knihy svetových rekordov. Veniec, ktorí vážil 2800 kilogramov, uvili minulú sobotu v rámci 12. ročníka Cibuľových slávností madunické ženy. „Začali sme o desiatej. Do druhej by sme mali urobiť 162 metrov. Už robím dvanásty veniec. Verím, že sa nám to podarí,“ usmievala sa Emília Hargašová, ktorá si na ruky musela nasadiť aj rukavice. „Je to náročné, zhodou okolností som ľaváčka.“ Podobné cibuľové vence sa naučila pliesť od svojej babky. „Plietli sme ich nielen z cibule, ale aj z cesnaku. Dodnes ich vijem a vždy si ich doma zavesím na pamiatku,“ povedala. Družstevnícke brigádničky sú neodmysliteľnou súčasťou Cibuľových slávností. „Ja už mám dve šestky, ale vďaka Bohu ešte všetky vládzeme,“ dodala. Na rekordný veniec spotrebovali až 10-tisíc hlavičiek cibule, ktoré im priniesli v 190 bedničkách z miestneho poľnohospodárskeho družstva. „Uviť takýto veniec je veru náročné, bolia z toho prsty. Mám síce mozole, ale pred dvoma rokmi som mala ešte väčšie,“ priznala Jarmila Kabátová. Predvlani sa tiež snažili o prelomenie rekordu. Veniec, ktorý vtedy zhotovili, meral 150 metrov a vážil 2,5 tony. „Chceli sme skúsiť, či dokážeme ešte viac. Už teraz mám uvitý jedenásty veniec, s cibuľou sa mi dnes určite bude aj snívať,“ dodala. Madunický sen sa splnil. Obec si podala oficiálnu žiadosť do londýnskeho ústredia svetoznámej knihy a prekonala svetový rekord. Podieľali sa na ňom aj Antónia Birčáková, Ľudmila Šútovská, Bernardína Dzúrová, Anna Marková, Bernardína Javorová, Mária Hargašová, Emília Vlková a Františka Hesková, ktorá „svetový tím“ viedla. Pletačkám pomáhali aj podávačky a nosiči. Osemnásťčenný tím si od starostky Aleny Jelušovej odniesol aj Cenu obce Madunice. Do amfiteátra ju priviezol koč, ktorý bol súčasťou alegorického sprievodu s krojovanými súbormi, mažoretkami, cibuľovým povozom i maskotmi. Na madunickom sviatku cibule sme objavili aj jeho pravidelného návštevníka, 74 – ročného Jozefa Lackoviča z Paderoviec. Nevynechal ani jeden z dvanástich ročníkov. „Takúto hudbu ako je tu, vydržím počúvať aj do rána. Ale nielen počúvať, už som si tu našiel aj mladé „jarabice“, s ktorými si veľmi rád zatancujem,“ pochválil sa. Petra Nagyová