23. aug 2007 o 0:00
Lietadlo vyrobil ako pamiatku na legionárov
Známy modelár Eduard Levko z Dolnej Stredy sa svojho koníčka zrejme tak skoro nevzdá. Akonáhle totiž dokončí jeden zaujímavý model, púšťa sa do nového. O to viac ho teší, že o jeho diela už prejavili záujem aj múzeá.
Po pirátskej lodi, vážskom vodnom mlyne, keltskom oppide a šintavskom vodnom hrade prišilo na rad lietadlo LG-24, ktorému sa hovorilo aj púštna líška. Eduarda Levka nesmierne zaujíma história. Rozhodol sa preto, že prostredníctvom svojich modelov ju bude približovať aj ďalším ľuďom. A to sa mu skutočne darí. „V roku 1921 zadala francúzska vláda firme Vermont objednávku na výrobu spoľahlivých lietadiel pre svoje legionárske jednotky v Afrike. Po troch rokoch vývoja vyšiel z továrne prvý testovací kus,“ vysvetľuje šikovný modelár. „Sám som zvedavý, aké lietadlo do vlastne bolo. Zohnal som si plány, fotografie a už je na svete,“ ukazuje na svoj skvost na pieskovej dioráme. Pretože sa lietadlo tohto typu osvedčilo, začala sa jeho sériová výroba. Pre legionárov vyrobili 30 kusov. „Objednávky však prichádzali až z ďalekého východu - Číny i Japonska. Spolu ich vyrobili asi 200, pričom sa osvedčili najmä v extrémnych podmienkach.“ Eduard Levko však objavil ďalšiu zaujímavosť. Podarilo sa mu zistiť, že šéfkonštruktérom a spolumajiteľom firmy bol inžinier Pool Lazkowich. Na prvý pohľad nič zvláštne. „Bol to však syn vysídlenca Jána Lackoviča z Brestovian a francúzskej učiteľky Anny Márie Mill,“ prekvapuje svojimi znalosťami. Lazkowich zomrel v roku 1958.
Modelár sa ďalšie novinky dozvedel až od svojho bývalého spolužiaka Milana Lackoviča. Podľa neho až do roku 1988 nikto ani len netušil, že okrem prastrýka, ktorý zmizol nevedno kam, maliv rodine aj nejakého leteckého konštruktéra. „Rodina sa o neho začala zaujímať až potom, keď prišiel z národnej banky výpis na vtedajší národný výbor o vyhľadaní príbuzných. Dve sestry a brat Jána už nežili. Zostali len vnuci, medzi ktorých patril aj on. Deväť vnukov tak dostalo niekoľko miliónov zúročených frankov dostalo 9 vnukov,“ dodáva modelár z Dolnej Stredy. Osud legionárov mu zrejme nie je ľahostajný. „Veľa ľudí, ktorí do nich vstúpili, hľadal aj Červený kríž. Ten však prístup do légií nemajú. Človek, ktorý do nich vstúpi, automaticky dostane nové meno, identitu i štátnu príslušnosť. Legionár sa podrobujú tvrdému výcviku,“ hovorí.
Lietadlo preto vyrobil aj ako pamiatku na týchto bezmenných ľudí zo Slovenska. V rôznych obdobiach sa odhaduje, že v cudzineckých légiách slúžilo približne 5 až 7-tisíc Slovákov. Modelár má v súčasnosti okrem vodného mlyna v seredskom múzeu a šintavského vodného hradu v Galante vystavené aj keltské oppidum v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Lietadlo zrejme skončí v košickom leteckom múzeu, záujem však už prejavilo Technické múzeum v Nitre.
Petra Nagyová
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou