23. aug 2007 o 0:00
Rozlúčka s majstrom Wiliamom Schifferom
„Lúčime sa s človekom, ktorý vnímal tento svet trochu inými očami ako väčšina. Pozeral sa na svet krajším pohľadom a dokázal ho nielen absorbovať vo svojom vnútri, ale zároveň zo seba dávať von,“ týmito slovami sa minulý pondelok lúčil s umelcom Wiliamom
Schifferom riaditeľ Spolku sv. Vojtecha v Trnave Vendelín Pleva.
So sochárom a medailérom sa Do domu smútku na Kamennej ceste prišlo rozlúčiť približne 500 ľudí. Nechýbala ani delegácia z francúzskeho veľvyslanectva. Ako uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, stratu utrpela nielen slovenská kultúrna obec a národ, ale aj francúzsky, ku ktorému umelec srdcom patril. „Majster Schiffer vedel oceniť drobné radosti života, mal obrovský nadhľad i zmysel pre humor, žil stále plným životom. Ľutujem, že sa nedožil otvorenia stálej expozície svojej tvorby v Oláhovom seminári, ktoré sme mali naplánované na október,“ dodal na záver. Na umelca si zaspomínal aj trnavský primátor Štefan Bošnák: „Každé stretnutie s tebou patrilo k jedinečným, plným nadhľadu a humoru. Toto dnešné nie je také veselé. Chýba nám tvoj príslovečný humor, smiech i výrazný hlas. Ale ak sme sa správne naučili vnímať tvoje dielo, nechýbaš tu ty.“ Wiliamovi Schifferovi v roku 2001 udelili ocenenie Trnavčan 20. storočia. Majster, ako mu mnohí hovorili, žil medzi dvoma svetmi, Parížom a Trnavou. „Je to večná škoda, že všetky vtipnosti nikto nezapísal. Z jeho hlavy „trýskal“ gejzír nápadov,“ zaspomínal si spisovateľ Drahoslav Machala. „Viliam by nikdy nikoho neurazil. Ak bystrím okom postrehol, že jeho humor blízky človek neprijíma celkom dobre, ihneď sa opravil a radšej si urobil vtip zo seba. Vlastnil schopnosť nebrať sa nikdy vážne a pritom si vedel zachovať sebaúctu.“
Nechýbala mu odvaha ani odhodlanie
Wiliam Schiffer sa narodil 26. augusta 1920 vo Zvončíne. Takmer 60 rokov prežil v Paríži. Jeho otec bol umelecký stolár, opravoval aj hudobné nástroje muzikantov. Neskôr syna angažoval ho do kapely, s ktorou príležitostne hrával. Tam sa naučil aj spievať. Wiliam sa dostal aj do známeho spevokolu Bradlan, neskôr do operného súboru SND V Bratislave. Jeho divadelná kariéra skončila v roku 1945 v Nitre s príchodom ruských vojsk. „Vyše tisíc obetí z radov civilného obyvateľstva, vyhorené divadlo a koniec mojim hereckým ambíciám. Pretože som nemal do čoho pichnúť, dal som sa nahovoriť robiť niečo ako kurátora mládencovi, ktorý sa chcel dostať za rodinou do Ameriky,“ opísal raz majster svoje spomienky. „Vilo prišiel do Paríža v roku 1945. Bolo to tesne po vojne. Mladý pár dopravil cez vojnové Nemecko a doviedol ho do Paríža. Ničoho sa nebál,“ porozprával Trnavčan Peter Horváth. V Paríži sa mu zapáčilo, ostal tam a učil sa po francúzsky. Jeho celoživotnou múzou bola Maruška Kokošková, neter maliara Oskara Kokošku, ktorá ho sprevádzala do svojej smrti v roku 2004. „Raz zašiel do kníhkupectva, kde ju stretol a zaľúbili sa.“ Spolu tvorili záchrannú sieť pre všetkých ľudí, ktorí v Paríži potrebovali oporu. Vďaka nej sa zoznámil aj s hercom Gerardom Philipom. Povedal mu: „Willy, tu vo Franci sa ťažko staneš známym hercom, ale máš na to, aby si sa stal uznávaným sochárom.“ Napísal mu preto odporučenie na Akadémiu krásnych umení. „A tak mal neskôr Slovák na Montmartri ateliér. Prebíjal sa životom, robil sklá, keramiku, kovy, vitráže i diorámy. V kope sena sa však umelec neuplatní. S odporúčacím listom sa dostal k nestorovi európskeho sochárstva Ivanovi Meštrovičovi, ktorý bol posledným žiakom A. Rodina.“ Schiffer sa poznal s mnohými osobnosťami spoločenského, politického a kultúrneho života. Jeho ateliér v Paríži navštívil aj surrealistický maliar Salvador Dali, spoločne obedoval s Ernestom Hemingwayom. V živote mu však chýbali dve veci. „Štátne vyznamenanie a vlastná galéria. Spomínal ju často, bolo to jeho srdečné želanie.“ Na svojom konte má mnoho medailí. Jednu urobil aj pre slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča a jeho manželku. Ďalšiu osobne daroval pápežovi Jánovi Pavlovi II. v Ríme. Takisto vytvoril medailu pre Matku Terezu, ale aj pre anglickú kráľovnú matku k jej 100. výročiu narodenín. Okrem toho vytvoril galériu slovenských osobností. Nikdy sa nepýtal, kto bol kto, ľudí posudzoval podľa skutkov. K jeho soche sv. Cyrila a Metoda sa dodnes chodia modliť Slováci v Ríme. Majster Schiffer zomrel v utorok 7. augusta. Umelcove telo dali spopolniť v bratislavskom krematóriu. Jeho popolné pozostatky pravdepodobne rozsypú v záhrade jeho domu.
Petra Nagyová, foto: autorka
Rámik:
Mosty z medailí budú o majstrovi
Už tento rok uzrie svetlo sveta kniha Trnavčana Petra Horvátha o Viliamovi Schifferovi. Umelec práve slávil svoje 85. narodeniny, keď mu povedal: „Vydal som knihu Tak sa to stalo, nič som nepridal alebo Spomínanie bez konca, ale to všetko už ľudia poznajú.“ Vtedy ich napadlo, že sa pokúsia vytvoriť knihu, v ktorej známi ľudia opíšu, ako majstra vnímali pri rôznych stretnutiach. „Sadli sme si a spísali sme zoznam 50 mien ľudí z celého sveta od Ameriky až po Japonsko. Zároveň sme pre nich vytvorili názvy fiktívnych príbehov.“ Kniha Mosty z medailí bude obsahovať najlepšie z nich. V jej závere nebude chýbať dokumentácia o umelcovej tvorbe, oceneniach a fotodokumentácia s jeho najkrajšími medailami.
- pn -
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
