Písmo:A^-|A⁺ 0

Pred tridsiatimi deviatimi rokmi v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili spojenecké vojská Varšavskej zmluvy na naše územie. Do okresu Trnava vstúpili v skorých ranných hodinách – medzi piatou a šiestou hodinou. Jednotlivé útvary obsadili strategické miesta, ktoré ochromili spoločenský život v Trnave. Ľudia po získaní neúplných správ z vtedajších oficiálnych médií zmätene vybiehali do ulíc. Mestský rozhlas spočiatku vyzýval občanov k zachovaniu pokoja a podával informácie o možnom pohybe občanov v miestach ako je pošta, nákup potravín a pohonných hmôt. Vzťah ľudí k týmto vojenským jednotkám bol opatrný. Neskôr sa však odvážili prísť až k samotným tankom, ktoré sa sústreďovali v strede mesta pred Hlavnou poštou, kasárňami na Hollého ulici, ale aj pred Cukrovarom a na križovatke pred Kovosmaltom. Začalo vyjednávanie odvážnych skupín ľudí, ktorí sa snažili presvedčiť nemé a ustrašené tváre mladých ruských vojakov. Tí vonkoncom nemali predstavu o tom, kde sa nachádzajú, ani o politickej situácii u nás. Zachovalo sa niekoľko pozoruhodných dokumentov, ktoré toto rušné obdobie dokladajú a zachovávajú nám autenticitu zlomového okamihu našich dejín. Politické rokovania s predstaviteľmi okresu i Trnavy boli nadviazané až v septembri 1968. Dovtedy politickú moc realizovali okupačné jednotky v spolupráci s vojenským útvarom so sídlom v Trnave. Veliteľom okupačných vojsk bol plukovník Ištván Novak. Neskôr jeho velenie prevzali sovietski velitelia. I napriek hektickej dobe Trnavčania prejavili veľkú odvahu a na divadelnú budovu vyvesili portréty Alexandra Dubčeka a Ludvíka Svobodu. Do výkladov vyložili karikatúry vyzývajúce okupantov opustiť naše územie. Prišlo i k odvážnemu pokusu skupiny mladých ľudí, ktorí vytrhali písmená na pomníku sovietskej armády. Mestský rozhlas menil svoje stanoviská podľa vývinu politických udalostí. Zo začiatku sa ešte hovorilo o okupácii, neskôr prešla rétorika na miernejší tón o miernom postupe k spojeneckým vojskám. Až napokon, o niekoľko dní na to sa začali hlásiť správy zdôvodňujúce nevyhnutnosť zásahu spojeneckých vojsk. Trnava sa stala dôležitým centrom, pretože tu bola dobrá energetická základňa v Jaslovských Bohuniciach. Bola výraznou strategickou jednotkou aj v rámci RVHP. Práve Trnava a jej okolie bola vhodná pre trvalejšie umiestnenie okupačných jednotiek. Tie zostali na našom území až do roku 1991. O pevnom postoji a nesúhlase s okupáciou väčšiny obyvateľov svedčí i národné prebudenie celej republiky v roku 1969. Vtedy každý s napätím sledoval nezabudnuteľný hokejový zápas medzi ČSSR a ZSS. V ňom naši hokejisti vyjadrili skryté túžby väčšiny národa. O týchto nových skutočnostiach interpretácie dejín sa živo zaujíma najmä mladá generácia, ktorá túži poznať skutočnú pravdu o vtedajších politických vzťahoch a postojoch. Mesto Trnava pripravuje v roku 2008 vydať novú monografiu dejín Trnavy, v ktorej bude i kapitola o tomto úseku našich dejín. Peter Horváth

Článok pokračuje pod video reklamou