Písmo:A^-|A⁺ 0

V albánskej osade Bregdeti, ktorá sa nachádza blízko mora a neďaleko Tirany, býva približne 2500 chudobných katolíckych rodín. Presťahovali sa do nej zo svojich domovov v horách kvôli túžbe po lepšom živote. V osade však chýba elektrický prúd, materská škôlka, nie je tu ani zdravotnícke stredisko či obchody. Základná škola pre deti je priestorovo veľmi malá. V Bregdeti žije spolu so svojimi rodičmi a tromi súrodencami aj desaťročný Preng Mdoj. „Žijú len z toho, čo rodičia dochovajú alebo dopestujú. Keďže na štúdium svojich detí nemajú peniaze, musia ich zatvorené čakať doma,“ hovorí Prengova adoptívna matka Mária Ušiaková z Trnavy. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi z Ružencového bratstva na Kopánke už rok finančne prispieva na chlapcovu lepšiu budúcnosť. Mnohí rodičia totiž v osade nemajú prácu a otcovia začínajú emigrovať do cudziny. V početnej rodine tak neraz ostane len matka. „Keďže sme väčšinou dôchodcovia, každý z nás sa snaží prispieť toľko, koľko môže. Niekto dá desať, iný zase dvadsať korún,“ vysvetľuje. Ročne vyzbierajú pre Prenga na školské pomôcky, lekára alebo školskú rovnošatu približne sedemtisíc korún. „Už dlho predtým, ako sme si adoptovali Prenga, sme sa zaujímali o charitu. Nielen preto, aby sa šírila viera, ale aby sa najmä pomáhalo ľuďom v núdzi,“ vysvetľuje Mária, ktorá je sama matkou piatich detí. Má už aj niekoľko vnúčat a už sa teší aj z pravnuka. Preng sa učí jazyky a hrá divadlo „Pred adopciou sme si nikoho nevytipovali,“ hovorí o dobročinnosti dôchodcov. „Každé z detí predsa potrebuje jesť, zmysluplne zaplniť voľný čas a vzdelávať sa. Nemožno s nimi narábať ako s tovarom,“ zdôvodňuje výber Mária. Podľa nej je veľkou pomocou pre deti v chudobnom Albánsku stredisko, ktoré tu budujú saleziánky. „Preng v ňom spolu s ostatnými deťmi trávi veľa času. Hoci má postihnutý zrak, cez prázdniny sa venuje divadlu a tancu a učí sa cudzie jazyky,“ cituje Mária z listu, ktorý dostala od jednej zo sestričiek. Píše sa v ňom, že v tomto roku začali v Albánsku uvažovať aj o vybudovaní pekárne, aby domáci nemuseli pre chlieb dochádzať do mesta. Zároveň by radi získali šijacie stroje, aby miestne dievčence a ženy mohli začať šiť oblečenie pre potreby rodín, ale aj na predaj. „Verím, že keď sa človeku dostane vzdelania, lepšie sa uplatní a bude mať ľahší život. Keď je človek chudobný, je to oveľa ťažšie. Aj preto chceme Prengovi uľahčiť jeho osud,“ dodáva Mária, ktorá sníva o tom, že spolu s ostatnými raz nasporia toľko peňazí, aby mohli navštíviť aj Slovensko. Dovtedy sa na Kopánke budú za Prengov štastný život stále modliť. Lenka Juríková, foto: autorka Foto: Mária by rada Prengovi dopriala aj návštevu Slovenska, prvoradé je však podľa nej finančné zabezpečenie jeho vzdelania. Do rámika: Deti nie sú tovar na predaj Prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity pomohli Slováci až 1300 deťom v zahraničí. Finančná podpora pre deti z chudobných oblastí putuje zo Slovenska od roku 1996. Peniaze v charite prevedú do konkrétnych sociálnych stredísk v danej krajine. Nimi dieťaťu zabezpečia školské potreby, uniformu, učebnice, dopravu, internát, tábory a doktora. Finančne možno podporovať deti vo veku od 5 do 20 rokov a to až do ukončenia vzdelania. Keď si dieťa nájde prácu, centrum ho vyradí zo zoznamu a oboznámi o tom adoptívnych rodičov. Rodičia si svoje dieťa vybrať nemôžu. Zastáva sa totiž názo

Článok pokračuje pod video reklamou