Piatok, 30. júl, 2021 | Meniny má LibušaKrížovkyKrížovky

Štefan Šiška: Vypustenie Sĺňavy vtákov neohrozí

Vypustenie piešťanskej Sĺňavy neohrozí žiadny zo žijúcich druhov vtákov na jej brehoch i chránenom Ostrove Čajka. Potvrdil nám to ornitológ Štefan Šiška. „Niektoré druhy odídu hniezdiť na iné mieste, avšak určite sa sem vrátia bahniaky a iné brodivé vtáky

,“ hovorí. Väčšou hrozbou sa pre vtáky stali rybári. Problémy majú najmä s čajkami smejivými. Rybári totiž tvrdia, že im požierajú ryby. „Keby si prečítali odbornú literatúru, vedeli by, že ryby tvoria najmenšie percento zložky ich stravy. Čajka je hmyzožravá,“ vysvetľuje. Rybári však množstvo škôd napáchajú aj pod kolonádovým mostom. Často sa stáva, že zachytia háčikom zobák alebo krídlo labute. Dokonca sú i prípady, kedy sa do silonu zamotá noha labute a ten ju prereže až do kosti. „Aj takéto vážne problémy musíme riešiť. Okrem človeka však ohrozujú vtáctvo aj drôty a stĺpy elektrického napätia.“ Väčšinou sa obeťami stávajú dravce a volavky. Množstvo zásahov končí smrťou, v lepšom prípade popáleninami. „Som rád, že za posledné roky ustúpili vzduchovky. Kedysi bolo v móde strieľať na vrabce.“ Vtáky sa pred prirodzeným útočníkom dokážu brániť, ale proti nástrahám ľudskej civilizácie ich príroda nevybavila. Ak na vtáčiu samičku, ktorá sedí na vajíčkach útočí líška, vyvrhne na ne obsah žalúdka. „Takéto správanie zaznamenali vedci napríklad u čajky alebo kajky. Smrad odpudí predátora a zároveň prekryje pach vtáka. Je to zaujímavý spôsob ako odohnať útočníka.“ Labute bližšie k ľuďom Niekedy sa stane, že sa vytvorí kontakt medzi labuťami prerastie až do akéhosi vzťahu. Typickým príkladom je práve Kolonádový most. Labute si zvykli na ľudí a nechávajú sa kŕmiť od turistov. „Kedysi stačilo, aby človek stúpil na breh a už sa rozutekali. Podobne sú na tom dnes aj kačice divé. Videl som dokonca, ako rybára doslova obťažovali dovtedy, kým im nenamrvil chlieb.“ Človek občas pôsobí na zvieratá, pozitívne i negatívne, a ani sám o tom nevie. Po zregulovaní brehov Váhu, ale aj ostatných riek, takmer vymizli niektoré druhy. Naopak, zahniezdili sa nové. „Máme taký dodnes nevyriešený prípad spred desiatich rokov. Hniezdila tu kúdelníčka lužná. Odletela do teplých krajín a ďalší rok už neprišla. Niečo sa muselo stať.“ Ornitológovia nevedia presne vysvetliť, čo sa udialo. Jednou z možností je, že na migračnej ceste sa prihodilo čosi nečakané. „Aj bez vonkajšieho vplyvu sa občas takéto výkyvy vyskytujú vo voľnej prírody. Veľkou pohromou bolo vypúšťanie chemikálií do vôd Váhu.“ Prvotne sa vtedy otrávili ryby, to malo vplyv aj na vtáky. „Možno sa to prejaví o pár rokov neskôr a už to nebudeme dávať do súvisu s chemickými látkami vo vode.“ Rybári chcú odstrel kormoránov Hodnota Ostrova Čajka je podľa ornitológov nevyčísliteľná. Sĺňava patrí do štvrtého stupňa ochrany, platí tu zákaz kladenia ohňov i stanovania. „Málokto to dodržiava. A nedisciplinovaní ľudia napáchajú často mnoho škôd. Rozšliapnu hniezda rybárikov, pričom o tom nemusia ani vedieť. Sú dokonale maskovaní.“ Pri pozorovaniach Štefan Šiška občas zachytí i druh, ktorý v našich končinách nemá čo robiť. Supa zatiaľ ešte nezaregistroval, no zaznamenaný má prelet lyžičiarov. „Bol to jeden pár. Takisto tu bola kavka morská, ktorá je typická pre škandinávske krajiny, kde hniezdi.“ Kedysi na brehoch Váhu vo vrbinách hniezdili starokoši kolesári a dútky. Dobytok sa však prestal pásť na týchto lúkach, kríky a tráva sa rozrástli. Preto i tento druh vtákov odletel. Dnes tam hniezdia strakoši veľký, ktorí sa dovtedy v tejto lokalite nezjavovali. Na ostrove Čajka sa zase usídlili trasochvosty. Pred nimi tu kalužiaci malý, ale toto územie zarástlo a ďalší rok tu už nezahniezdili. „Naopak , už sme zaregistrovali hrdzavky potápavé, čo je pre toto územie novinka. Vznikli tu podmienky, aby sa mohli zahniezdiť. Ako jazero starne, menia sa i podmienky a vtáky migrujú.“ problémom pre rybárov sa stali kormorány, ktoré tu sídlia počas zimy. Rybári sa sťažujú, že im požierajú násady a požadujú ich odstrel. „Ale týmto sa vôbec nič nerieši, lebo tieto vtáky u nás nehniezdia, ale zimujú. Vytvorili sme im podmienky, aby u nás mohli prežiť a teraz sa nám to nepáči,“ zdôrazňuje ornitológ. Zaujímavosti vtáčieho sveta Počas našej vychádzky po zákutiach Sĺňavy sme počuli spievať škovránky, v tesnej blízkosti zapískala vlha. „Škovránok je veľmi zaujímavý vták. Pri speve vyletí krúživými pohybmi do vzduchu, potom z výšky klesá a desať metrov nad zemou stiahne krídla a strmhlav sa rúti dolu.“ Tento pre neho typický znak je zapísaný aj v ľudových rozprávkach. V posledných rokoch veľmi ubudli stavy prepelíc. Kým v 70. rokoch to bol bežný vták, dnes je vzácnosťou. „Ak večer prídem do polí, môžem počuť kričať kohútov. Sliepočku som začul len raz v živote. To je obrovská náhoda.“ Podobne vymizli aj ležiaky – brodivé vtáky. „Je to celoeurópsky problém. Žil na štrkových brehoch riek, aj u nás pri Váhu. Príčinou sú regulácie riek, pretože dovtedy sa tvorili rôzne nánosy. Čiastočne sa o to pričinila aj zvýšená návštevnosť prírody. Ľudia vtáky plašia.“ V korunách stromov sa občas zjaví aj kukučka. Dokonca existuje i jeden kuriózny prípad. Vtedy vajíčko nakládla do hniezda nášmu najmenšiemu vtáčikovi – orieškovi. Pri kŕmení mláďat skoro spadol do veľkého otvoreného zobáka mladej kukučky. „Ale i proti tomu príroda vtákov vybavila. Majú oneskorený kŕmiaci reflex. Po vložení potravy ju hneď neprehĺta. Pretože ak by zhltla orieška, ďalšia generácia by už neexistovala.“ Ostrov Čajka má svoje veľké prvenstvo. Bolo to prvé miesto, kde dokázali výskyt čajky sivej a bielohlavej v bývalom Československu. Neskôr tu zahniezdili i čajky čiernohlavé, ktoré sa zdržujú pri Dunaji. Vychutnáva si aj zvuk Na ornitológii je podľa Štefana Šišku zaujímavá najmä pestrosť vtáctva. „Bežný človek možno ani nedokáže oceniť ich krásu. Vidí ho pár metrov od seba, ale úplne iný pohľad je z blízka. Napríklad rybárikov je vidieť nad vodou len ako tyrkysový mráčik.“ Okrem obrazu si však vychutnáva i zvuk. Dokáže rozoznať na prvé počutie množstvo druhov. „Každý sa to môže naučiť, stačí za len pozorne započúvať. Horšie je to už s napodobňovaním.“ Ornitológ Štefan Šiška vidí budúcnosť Sĺňavy i Ostrova Čajka bez ohrozenia. „Ak sa tu nezačne stavať alebo likvidovať toto územie, tak sa tu vtáctvo uchová. Samozrejme, s určitými obmenami druhov, čo je v prírode prirodzené.“ Rasťo Piovarči Foto: autor

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  2. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  3. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  1. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  2. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  3. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  4. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  5. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  6. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  7. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  8. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  9. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  10. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 440
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 4 972
  3. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 383
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 352
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 3 320
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 193
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 179
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 409
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 2 393
  10. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 1 990
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Pomôcť môže aj plastová fľaša od minerálky. Rozhovor s Dr. Igorom Baranom, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsaťročné skúsenosti.


15m

O víťazstve so Sepsi rozhodol penaltový rozstrel.


TASR 8 h

O kompletnej obnove ulice v centre sa hovorí už roky.


9 h
Očkovanie proti koronavírusu.

Bude v nich podávaná jednodávková vakcína Janssen.


TASR 14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nárazu podľahla 77-ročná žena.


21 h

Namiesto nápravy im NCZI zasiela ďalšie termíny na očkovanie.


16 h

Šelma ležala neďaleko kontajnera.


a 1 ďalší 28. júl

Drevené sedenia budú čiastočne prekryté z hornej a bočnej strany. Vedľa nich bude zeleň.


28. júl

Už ste čítali?