Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Štefan Šiška: Vypustenie Sĺňavy vtákov neohrozí

Vypustenie piešťanskej Sĺňavy neohrozí žiadny zo žijúcich druhov vtákov na jej brehoch i chránenom Ostrove Čajka. Potvrdil nám to ornitológ Štefan Šiška. „Niektoré druhy odídu hniezdiť na iné mieste, avšak určite sa sem vrátia bahniaky a iné brodivé vtáky

,“ hovorí. Väčšou hrozbou sa pre vtáky stali rybári. Problémy majú najmä s čajkami smejivými. Rybári totiž tvrdia, že im požierajú ryby. „Keby si prečítali odbornú literatúru, vedeli by, že ryby tvoria najmenšie percento zložky ich stravy. Čajka je hmyzožravá,“ vysvetľuje. Rybári však množstvo škôd napáchajú aj pod kolonádovým mostom. Často sa stáva, že zachytia háčikom zobák alebo krídlo labute. Dokonca sú i prípady, kedy sa do silonu zamotá noha labute a ten ju prereže až do kosti. „Aj takéto vážne problémy musíme riešiť. Okrem človeka však ohrozujú vtáctvo aj drôty a stĺpy elektrického napätia.“ Väčšinou sa obeťami stávajú dravce a volavky. Množstvo zásahov končí smrťou, v lepšom prípade popáleninami. „Som rád, že za posledné roky ustúpili vzduchovky. Kedysi bolo v móde strieľať na vrabce.“ Vtáky sa pred prirodzeným útočníkom dokážu brániť, ale proti nástrahám ľudskej civilizácie ich príroda nevybavila. Ak na vtáčiu samičku, ktorá sedí na vajíčkach útočí líška, vyvrhne na ne obsah žalúdka. „Takéto správanie zaznamenali vedci napríklad u čajky alebo kajky. Smrad odpudí predátora a zároveň prekryje pach vtáka. Je to zaujímavý spôsob ako odohnať útočníka.“ Labute bližšie k ľuďom Niekedy sa stane, že sa vytvorí kontakt medzi labuťami prerastie až do akéhosi vzťahu. Typickým príkladom je práve Kolonádový most. Labute si zvykli na ľudí a nechávajú sa kŕmiť od turistov. „Kedysi stačilo, aby človek stúpil na breh a už sa rozutekali. Podobne sú na tom dnes aj kačice divé. Videl som dokonca, ako rybára doslova obťažovali dovtedy, kým im nenamrvil chlieb.“ Človek občas pôsobí na zvieratá, pozitívne i negatívne, a ani sám o tom nevie. Po zregulovaní brehov Váhu, ale aj ostatných riek, takmer vymizli niektoré druhy. Naopak, zahniezdili sa nové. „Máme taký dodnes nevyriešený prípad spred desiatich rokov. Hniezdila tu kúdelníčka lužná. Odletela do teplých krajín a ďalší rok už neprišla. Niečo sa muselo stať.“ Ornitológovia nevedia presne vysvetliť, čo sa udialo. Jednou z možností je, že na migračnej ceste sa prihodilo čosi nečakané. „Aj bez vonkajšieho vplyvu sa občas takéto výkyvy vyskytujú vo voľnej prírody. Veľkou pohromou bolo vypúšťanie chemikálií do vôd Váhu.“ Prvotne sa vtedy otrávili ryby, to malo vplyv aj na vtáky. „Možno sa to prejaví o pár rokov neskôr a už to nebudeme dávať do súvisu s chemickými látkami vo vode.“ Rybári chcú odstrel kormoránov Hodnota Ostrova Čajka je podľa ornitológov nevyčísliteľná. Sĺňava patrí do štvrtého stupňa ochrany, platí tu zákaz kladenia ohňov i stanovania. „Málokto to dodržiava. A nedisciplinovaní ľudia napáchajú často mnoho škôd. Rozšliapnu hniezda rybárikov, pričom o tom nemusia ani vedieť. Sú dokonale maskovaní.“ Pri pozorovaniach Štefan Šiška občas zachytí i druh, ktorý v našich končinách nemá čo robiť. Supa zatiaľ ešte nezaregistroval, no zaznamenaný má prelet lyžičiarov. „Bol to jeden pár. Takisto tu bola kavka morská, ktorá je typická pre škandinávske krajiny, kde hniezdi.“ Kedysi na brehoch Váhu vo vrbinách hniezdili starokoši kolesári a dútky. Dobytok sa však prestal pásť na týchto lúkach, kríky a tráva sa rozrástli. Preto i tento druh vtákov odletel. Dnes tam hniezdia strakoši veľký, ktorí sa dovtedy v tejto lokalite nezjavovali. Na ostrove Čajka sa zase usídlili trasochvosty. Pred nimi tu kalužiaci malý, ale toto územie zarástlo a ďalší rok tu už nezahniezdili. „Naopak , už sme zaregistrovali hrdzavky potápavé, čo je pre toto územie novinka. Vznikli tu podmienky, aby sa mohli zahniezdiť. Ako jazero starne, menia sa i podmienky a vtáky migrujú.“ problémom pre rybárov sa stali kormorány, ktoré tu sídlia počas zimy. Rybári sa sťažujú, že im požierajú násady a požadujú ich odstrel. „Ale týmto sa vôbec nič nerieši, lebo tieto vtáky u nás nehniezdia, ale zimujú. Vytvorili sme im podmienky, aby u nás mohli prežiť a teraz sa nám to nepáči,“ zdôrazňuje ornitológ. Zaujímavosti vtáčieho sveta Počas našej vychádzky po zákutiach Sĺňavy sme počuli spievať škovránky, v tesnej blízkosti zapískala vlha. „Škovránok je veľmi zaujímavý vták. Pri speve vyletí krúživými pohybmi do vzduchu, potom z výšky klesá a desať metrov nad zemou stiahne krídla a strmhlav sa rúti dolu.“ Tento pre neho typický znak je zapísaný aj v ľudových rozprávkach. V posledných rokoch veľmi ubudli stavy prepelíc. Kým v 70. rokoch to bol bežný vták, dnes je vzácnosťou. „Ak večer prídem do polí, môžem počuť kričať kohútov. Sliepočku som začul len raz v živote. To je obrovská náhoda.“ Podobne vymizli aj ležiaky – brodivé vtáky. „Je to celoeurópsky problém. Žil na štrkových brehoch riek, aj u nás pri Váhu. Príčinou sú regulácie riek, pretože dovtedy sa tvorili rôzne nánosy. Čiastočne sa o to pričinila aj zvýšená návštevnosť prírody. Ľudia vtáky plašia.“ V korunách stromov sa občas zjaví aj kukučka. Dokonca existuje i jeden kuriózny prípad. Vtedy vajíčko nakládla do hniezda nášmu najmenšiemu vtáčikovi – orieškovi. Pri kŕmení mláďat skoro spadol do veľkého otvoreného zobáka mladej kukučky. „Ale i proti tomu príroda vtákov vybavila. Majú oneskorený kŕmiaci reflex. Po vložení potravy ju hneď neprehĺta. Pretože ak by zhltla orieška, ďalšia generácia by už neexistovala.“ Ostrov Čajka má svoje veľké prvenstvo. Bolo to prvé miesto, kde dokázali výskyt čajky sivej a bielohlavej v bývalom Československu. Neskôr tu zahniezdili i čajky čiernohlavé, ktoré sa zdržujú pri Dunaji. Vychutnáva si aj zvuk Na ornitológii je podľa Štefana Šišku zaujímavá najmä pestrosť vtáctva. „Bežný človek možno ani nedokáže oceniť ich krásu. Vidí ho pár metrov od seba, ale úplne iný pohľad je z blízka. Napríklad rybárikov je vidieť nad vodou len ako tyrkysový mráčik.“ Okrem obrazu si však vychutnáva i zvuk. Dokáže rozoznať na prvé počutie množstvo druhov. „Každý sa to môže naučiť, stačí za len pozorne započúvať. Horšie je to už s napodobňovaním.“ Ornitológ Štefan Šiška vidí budúcnosť Sĺňavy i Ostrova Čajka bez ohrozenia. „Ak sa tu nezačne stavať alebo likvidovať toto územie, tak sa tu vtáctvo uchová. Samozrejme, s určitými obmenami druhov, čo je v prírode prirodzené.“ Rasťo Piovarči Foto: autor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 074
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 145
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 615
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 028
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 541
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 468
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 597
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 594
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 490
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 353
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Komora vyzýva vládu, aby zvážila celoplošné testovanie

Za legitímne považuje rozhodnutie lekárov, ktorí sa rozhodnú nepridať sa k pomoci.

Divoká jazda, nehoda i výstrely. Muž už čelí obvineniam

Pri policajnej naháňačke sa nikto nezranil, vodič sa dal po nehode na útek.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?