16. aug 2007 o 0:00
Krojmi sa pýšili aj chudobné ženy
Ženský kroj z Bieleho Kostola a Ružindola tvorili aj tacle, kočka, rubáš či krézel. Ženy si tieto časti kroja šili a zdobili samy, hlavne počas zimných večerov. Pekne ozdobený kroj bol totiž v tých časoch pýchou aj chudobných žien.
„Ženy v minulosti mali krojov viacero. Keď išli do kostola, obliekli si iný, ako keď išli pracovať na pole. Aj prvú nedeľu v mesiaci si do kostola obliekali iný kroj,“ prezradila nám kurátorka výstavy krojov z Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Trnave Martina Jakabovičová. „Moja babička mi vravela, že sviatočný odev chudobnej ženy vyzeral presne ako kroj bohatej. Aj keď nebol vyšívaný zlatou niťou.“ Jeden zo sviatočných krojov majú vystavený aj v ÚĽUV-e. „Pod kroj si ženy najprv navliekali rubáš. Ten zastával funkciu spodnej bielizne. Tkali si ho z konope, bol veľmi ťažký. Nosili ho v pracovný aj sviatočný deň,“ vysvetlila. Aby kroj dosiahol siluetu objemného odevu, ženy si podľa nej niekedy na rubáš navliekli aj päť spodničiek. Nasledovala sukňa, ktorá bola vzadu nariasená. „Aby sa za ňu nemuseli hanbiť, vzadu si ju šili z drahšej a bohatšej látky. Končila sa štetinkami, ktorým ženy hovorili aj kočka. Predná časť sukne zase mohla byť ušitá aj zo staršej látky, kryla ju totiž zásterka,“ popísala ďalšie časti kroja kurátorka.
Okolo pása si ženy viazali mašľu, ktorá siahala až po koniec zásterky. Mašľu si ženy viazali aj pod čepiec. „Vydatá žena si ho nasadila po polnoci v svadobný deň a už nikdy nemohla chodiť s nepokrytou hlavou,“ vysvetlila tradíciu, ktorá sa symbolicky uchovala dodnes. Pre sviatočný kroj boli typické aj rukávčeky. „Ženy si ich buď vyšívali samy alebo ich vozili do Hrnčiaroviec, kde to za ne spravili profesionálne vyšívačky. Na ne si potom pripínali tacle, čiže volánik a na seba si navliekli vestičku zvanú krézel.“
Kroje prežili aj vďaka divadlu
„Po vojne ženy aj muži nosili už len zredukovaný odev kroja,“ vysvetlila. „Mladé ženy, ktoré chodili pracovať do mesta, od kroja upúšťali. Niektoré babičky v Ružindole ho však nosia aj doteraz. Najmä tie, ktoré neboli zvyknuté pracovať v meste.“ Podľa kurátorky sa však kroj zachoval aj vďaka dedinskému divadlu či krojovej zábave. Spomína si na to aj 82-ročná Jozefína Schifferová, hoci dnes už nevlastní žiadny. „Divadlo som hrávala už ako 14-ročná, pokiaľ som sa nevydala. Ja som kroj stále nenosila, iba na predstavenia v divadle,“ zaspomínala si a ukázala nám fotografiu z hry Rozmarín. „Fotky si prezerám, len keď pravnučka príde. V divadle som hrávala takmer každý rok. Mala som kroj, ktorý som si sama vyšila. Potom som ho niekomu požičala a už sa mi nevrátil,“ dodala s ľútosťou.
Lenka Juríková
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou