Písmo:A^-|A⁺00

„Pôvodne som chcel študovať spev, nemal som však ešte vyzretý hlas,“ spomína si študent žilinského konzervatória. Rozhodol sa preto pre hru na harfu, ktorú si v prvom ročníku však vôbec nezamiloval. „Získala si ma, až keď som vedel vylúdiť dlhšiu melódiu, ako len pár tónov,“ priznáva. Svoju prvú harfu získal za pár korún z Česka. „Kúpil som ju od jednej starej pani, ktorá sa sťahovala do domova dôchodcov. V prázdnom byte jej ostala už len harfa,“ vysvetľuje. „Bola sama harfistkou, ale nemohla sa už vôbec hýbať. Vlastne mi ju ako keby podarovala. Za takú cenu, za akú som ju od nej získal, sa harfa nedá zohnať ani na blšom trhu,“ hovorí mladík. „Je to harfa značky Erart, môže mať asi okolo osemdesiat rokov. Dnes sa také harfy už ani nevyrábajú.“ Harfou túži prehlušiť vodopád Kto by si myslel, že sa na harfe dá zahrať len klasika, mýli sa. „Môžete hrať aj jazz,“ hovorí mladík, ktorý však obľubuje skladby impresionistického skladateľa Clauda Debussyho. „Vyskúšal som na nej vylúdiť aj tóny moderných piesní, napríklad aj od Paris Hilton,“ priznáva sa s úškrnom. Hrať v orchestri však mladý hudobník netúži. „Každý vidí uplatnenie harfistu v orchestri. Za celý čas si však zahrá len pár akordov. Harfu vo veľkom orchestri nie je ani poriadne počuť. Radšej by som sa vydal na sólovú dráhu. Na to však treba úžasnú techniku, veľký repertoár a strašne veľa hodín nácviku,“ konštatuje. Svoj sen však už začal pomaly napĺňať. Sólo ho môžete počuť hrať na Kolonádovom moste v Piešťanoch či na Divadelnej ulici v Trnave. Hrou si chce mladý hudobník zarobiť na novú harfu. „Je to dobrá brigáda, ako si privyrobiť. Dokonca lepšia ako roznášať letáky. Rodičia ma podporujú, i keď na začiatku opakovali, že ako hudobník asi len ťažko zbohatnem,“ dodáva s úsmevom Jakub, ktorý by hrou na harfu chcel raz prehlušiť aj vodopád. Lenka Juríková

Článok pokračuje pod video reklamou