Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Až po štyridsiatich rokoch pripravil výstavu svojich prác v piešťanskej galérii Fontána rodák Dušan Junek. Podľa jeho slov obišiel celý svet, aby nakoniec predstavil tvorbu aj Piešťancom. „Toto mesto mám príliš rád na to, aby som urobil len takú jednoduchú výstavu. Stále som to odkladal, a okrem toho ma ani nikto nepozval. Teraz už som nazbieral dostatok vecí, preto ich ukazujem aj mojim krajanom,“ hovorí grafický dizajnér a výtvarník Dušan Junek. Už v mladosti inklinoval k výtvarnému umeniu. Študoval u profesora Antona Archela, ktorému nakoniec z učenia utiekol. „Hneval som sa, keď odišiel. Bol taký, že ak dostal nápad, dokázal ho rozpracovať. Patril medzi šikovných žiakov, ale nakoniec mi odišiel bez rozlúčenia,“ spomína s úsmevom deväťdesiatročný profesor Archel. Junek vtipne tvrdí, že nevie či mu utiekol. „Ale možno má pravdu v tom, že neviem dobre kresliť.“ Hlavnou oblasťou Junekovej tvorby je už dlhé roky grafický dizajn. Je to multidisciplínna kategória výtvarného umenia, ktorá v sebe zahŕňa tvorbu plagátov aj knižnú tvorbu. „Nič iné som v živote nevedel, len trochu kresliť. Povedal som si, tým sa budem živiť. Dodnes sa o tom snažím presvedčiť aj ostatných.“ Ako sa priznal, neustále sa snaží robiť veci, ktoré ho tešia a bavia.. „Nie je to bežná kombinácia, že človek pracuje v branži, ktorá ho naplno uspokojuje. Mal som šťastie.“ Keď začiatkom roka 1968 nastalo všeobecné spoločenské uvoľnenie, začal uverejňovať karikatúry, ktoré zosmiešňovali komunistický režim v novinách Smena. „Bol som v tej dobe dosť výrazný. Keď nás v auguste obsadili okupačné vojská, dostal som zákaz publikovania a vystavovania.“ Jeho tvorba sa na verejnosti nemohla objaviť dlhých pätnásť rokov. „Takisto nastúpili existenčné postihy, ale každá skúsenosť je dobrá.“ Tvoril do šuflíka, čo bolo podľa neho veľmi smiešne. Diela určené pre ľudí nemal nikto vidieť. „Napriek tomu som sa nechcel vzdať tvorenia, pretože som potreboval duchovne prežiť. V kútiku duše som veril, že príde čas, kedy budem môcť opäť vystúpiť na verejnosti.“ Výtvarník nikdy nepodľahol cenzúre. Dokonca si myslí, že ani neexistuje. „Je to skôr otázka toho, ako sám autor dokáže prejaviť svoj morálny kredit v práci, nie je to o tom, či niekto niečo zakazuje. Človek musí mať vnímanie sveta, ktoré cez svoju tvorbu posúva ďalej. A musí si za tým stáť.“ Rasťo Piovarči

Článok pokračuje pod video reklamou