Písmo:A^-|A⁺ 0

„Vyučil som sa na začiatku sedemdesiatych rokov. Odmalička som chcel byť šustrom, veľmi ma to bavilo,“ spomína majster obuvník. Napriek tomu sa po skončení školy ručnej výrobe nevenoval. Všetci žiaci totiž nastúpili do podniku v Galante, kde pracovali za pásom. „Až po revolúcii sme sa odtiaľ rozpŕchli. Mnohí na remeslo zanevreli, ale ja som ostal verný.“ Postavil veľkú dielňu a do nej zavolal ešte ďalších troch majstrov. „Nastali však problémy, lebo každý rozmýšľal len nad tým, čo si uchmatnúť. A tak som ich prepustil. Keby som dnes chcel niekoho prijať, musel by to byť človek, ktorý má k tejto práci vzťah a neodfláka ju.“ V rodine nasledovníkov nenašiel. Synovia sa vyučili obuvníckemu remeslu, ale nebavilo ich. Jeden jazdí na kamióne a druhý sa venuje hudbe. „Táto práca príliš nevynáša. Človek sa uživí, ale je to bieda. Stále som veril, že sa to zmení, takže s remeslom som skoncovať nechcel.“ Vyrobil aj šermiarske topánky Ako podotkol, obuvníci sa dostali do krízy s príchodom čínskych obchodníkov. „U nás sa ľudia nepozerajú na kvalitu, ale na ceny. Veľakrát lacné topánky však preplatia. V zahraničí si nás vedia oveľa lepšie oceniť.“ Podľa neho sú obuvníci v súčasnosti odsúdení na postupný zánik. Škôl ubudlo a nikto nemá záujem pokračovať v tejto tradícii. „Dané je to aj tým, že odjakživa sa o obuvníkoch hovorilo ako o obyčajných šustroch. Každý len mávol rukou. Ale mne to neprekáža,“ dodáva s úsmevom. Ostal verný aj starým technikám, vyrába tak ako sa vyučil u starého majstra. „Ten sa nám však tiež snažil povedať veci po novom. Ani on neovládal šusterský slang.“ Občas sa stane, že sa pošmykne nôž a odnesie to koža alebo v horšom prípade prsty. „Sú to ostré nože a pri menšej nepozornosti musím zničenú topánku vymeniť. Robí mi to prácu naviac, ale nikdy sa nenahnevám.“ Vo svojej obuvníckej dielni má aj staré mašiny. Kosičku, ktorou opracúva hrubú kožu na jemnejšiu. „Kedysi sa to robili ručne nožíkom, zabralo to veľa času, dnes to mám za pár sekúnd obrúsené.“ Šijací stroj na obuv pamätá ešte časy slávneho obuvníka Tomáša Baťu. „Ale tie pôvodné náradia už našťastie nepoužívam, pretože práca s nimi bola naozaj ťažká.“ Za najkurióznejšie topánky, ktoré vyrobil, boli šermiarske. Práca na nich trvala približne dva dni a slúžia dodnes. Majú svojho majiteľa i svoj život. „O topánky sa človek musí starať, inak sa mu rýchlo zoderú a musia do opravy,“ dodáva majster obuvník. Rasťo Piovarči

Článok pokračuje pod video reklamou