Písmo:A^-|A⁺ 0

aní nektáru z kvetov drobné včely dorozumievajú. „Môj dedo bol včelár, mám od neho ešte aj knihu o včelách s venovaním. Keď som ich videl poletovať v záhrade, zlákalo ma to. Preto pokračujem v jeho šľapajách,“ hovorí na úvod Eduard. Keď potom zistil, že včiel sa pre ich žihadlo báť nemusí, prihlásil sa do školského krúžku. V ňom sa zoznámil aj s Pavlom Kudláčom. „Včelárstvo sme vnímali ako niečo atraktívne a nebezpečné zároveň. Prvý úľ som si kúpil už v siedmej triede,“ vysvetľuje. Ako sa priznal, so včelárením však neskôr na istú dobu prestal. „Poštípala ma včela a dostal som alergickú reakciu. Liečil som sa u alergológa a dnes bez kukly a rukavíc radšej pri včelách ani nepracujem,“ priznáva. „K úľu sa nepriblížim ani, keď sú včely agresívne. Je to hlavne v období, keď kvitne repka. Každá rastlina totiž obsahuje látku, ktorá včely buď stimuluje alebo ukľudňuje. Keď kvitne lipa, ktorá má príjemnú arómu, včely sú veľmi mierne a neútočia,“ hovorí o ich povahe. Pichnutie včelou však má aj liečivé účinky. Hovorí sa, že žiadny včelár nemá reumu. „Deda bolievali kolená. Prechladol počas vojny, keď musel spávať na studenej zemi. Prikladal si preto na ne včely. Vždy mi potom vravel, že práve včely ho vyliečili,“ spomína si Eduard. Včely nielen bzučia, ale aj tancujú Okrem toho, že sa včelám pripisuje usilovnosť, obaja Trstínčania obdivujú aj ich deľbu práce. „Včely obetujú svoj život pre celok. Je to jeden veľký živý organizmus,“ tvrdia svorne. „Môžeme sa od nich učiť. Každá včela vie čo má robiť a počas jej krátkeho života splní niekoľko funkcií dôležitých pre prežitie ostatných včiel,“ vysvetľujú. „Keď sa včela vyliahne, kŕmi ostatné larvy, preberá med a ukladá ho do plastov. Až potom sa stáva lietavkou a zbiera z kvetov nektár. O tom, kde je ho najviac, sa s ostatnými dorozumieva tancom. Keď už je stará a upracovaná, usadí sa a stráži úľ, aby do neho nevletela cudzia včela, sršeň alebo osa.“ Ako nám prezradili, trúdy to však vo včeľom živote majú o niečo jednoduchšie. Starí včelári sa dokonca kedysi zasadzovali o to, aby sa likvidovali. V prírode je to však zariadené inak. Trúdov sa nakoniec zbavia až samotné včely. „Zákon prírody je krutý. Po slnovrate včely vyženú trúdov z úľa von, pretože im už iba spotrebovávajú potravu. Keďže si trúd sám nektár nevie pozbierať, zomrie od hladu,“ hovoria. Úplne zbytoční trúdy zase ale nie sú. Oplodňujú kráľovnú, od ktorej podľa včelárov závisia vlastnosti celého včelstva. „Matka je iná, liahne sa z väčšieho vajíčka ako ostatné včely. Tie sa na kráľovnú pripravujú najmä vtedy, keď pôvodná matka je už stará alebo je chorá a nevie klásť vajíčka a viesť úľ. Matky sa môžu vyliahnuť aj viaceré, silnejšia z nich však vyhráva.“ Keď je už včelia matka stará, vyletí z úľa von a nasledujú ju aj včely robotnice. Medovinnu pili už aj slovanské kniežatá O včelách sa hovorí, že boli na svete skôr, ako človek. Einstein dokonca vypočítal, že keď zomrie posledná včela, ľudstvo prežije len niekoľko rokov. Včely majú totiž veľký vplyv na život človeka najmä kvôli opeľovaniu rastlín. Preto nedávna strata včiel v Amerike spôsobila veľkú paniku. Trstínskym včelárom sa však zatiaľ včely nestratili. A to vo svojich úľoch majú viac ako sto včelstiev. „Včelárime pre potešenie, ale zároveň sa snažíme, aby výrobky z nášho medu boli „de luxe“. Keď Američania majú svoju whisky, Mexičania tequilu, Slovensko by mohlo byť zase „mekkou“ medoviny. Veď len donedávna sme mali na Slovensku najväčší počet včelstiev na rozlohu krajiny.“ Medovina podľa nich prežíva od čias, keď ju počas slávnosti pili už aj kniežatá Rastislav či Pribina. „Je liečivým produktom, oslovuje mladých aj starých. Pochutnajú si na nej aj babky, keď idú v zime z kostola. Šoférom ju však piť neodporúčame,“ smejú sa a ulievajú kalíštek sladkastej pochutiny. Lenka Juríková

Článok pokračuje pod video reklamou