Písmo:A^-|A⁺00

ciu pod názvom Výhľad. Kapacita ,,nového“ štúdia je totiž zúfalo obmedzená. Divadelná hra sa v tomto prípade tvorila skutočne ťažko a zložito. Premiešavali ju hospitalizácie aktérov, rekonštrukcia priestorov i zháňanie techniky. ,,Tak štrnásť mesiacov, to som ešte nezažil,“ konštatuje režisér Blaho Uhlár. Dokonca po trištvrte roku nácvikov členovia Disku prijali rozhodnutie, že pôvodný scenár zahodia do koša. Nevzali to však úplne doslova, lebo niektoré z výstupov sa objavujú aj v druhej verzii. Aj Výhľad nesie nezameniteľné znaky Uhlárovho autorského rukopisu. Jednotlivé výstupy navlieka na pomyselnú niť ako korálky, ktoré sa však dokážu voľne rozkotúľať do všetkých strán. Na javisku prebiehajú kontrastné záblesky zla a dobra, mladí tisnú starcov na vozíkoch, minulosť je šťastná a budúcnosť chorá. Divák je svedkom surových dialógov priam pornografického manželstva, absurdného výsluchu na polícii, hádky dvoch pacientiek na psychiatrii i takmer estrádneho nákupu v železiarstve. No hotový blázinec. Inscenáciu občas utne sprievodca informujúci divákov, že sa nachádza v posvätnom srdci divadla. ,,Nad nami sa dvíha ako mohutný víťazný oblúk portál. Mnohým hereckým pleciam slúži ako opora pri vyjadrovaní hlbokého pohnutia mysle a pri perforácii posledných chvíľ umierajúceho hrdinu,“ pateticky rozvíja svoju reč. A sedadlá v hľadisku? Tie sú svedkami „sĺz, dojatia, výkrikov, nadšenia, obdivu, standing ovation, premeny diváka v lepšieho človeka.“ Ale opäť je tu v kontraste výstup nemohúceho starca na invalidnom vozíku, ktorý sníva a čaká na to, že mu ešte niekto napíše nejakú rolu. Lebo: ,,Čo ak zastanem a nebudem mať už čo povedať a ešte stále tu budem stáť. Čo potom?“ zamýšľa sa. Prijali ho ako „strateného syna“ Záverečné slovo však opäť patrí sprievodcovi, ktorý nemilosrdne odhaľuje: ,,Nie sme na žiadnom javisku, sme v smradľavej pivnici kam chodia mačky a potkany a nedá sa tu vetrať. Dverami vypadnúť môžete tadiaľto!“ Premiéru Výhľadu má Disk úspešne za sebou. Podobne ako režisér Blaho Uhlár, ktorý sa do Trnavy vrátil po pätnástich rokoch. ,,Chcel som urobiť niečo veľké a skončil som s ochotníkmi v pivnici. Prijali ma však ako strateného syna. Bolo to až trápne dojímavé, keď ma odvšadiaľ vykopli,“ povedal nám a zároveň vzdal hold všetkým účinkujúcim. Podľa neho všetci odviedli „profi“ výkony. Inscenáciu metódou kolektívnej tvorby spolu s ním stvorili ôsmi účinkujúci – Jozef Belica, Milan Brežák, Dana Gudabová, Táňa Ivaničová, Zuza Janitorová, Ivan Kazimír, Paľo Lančarič a Jano Rampák. Zostane však dirigentská taktovka v Uhlárových rukách aj v ďalšej sezóne? ,,Už som nad tým uvažoval, že by som pokračoval. Nie je to ešte isté na sto percent, ale v Disku je nakumulovanej dosť energie, ktorá by sa dala využiť,“ priznal sa nám Uhlár. Hru Výhľad budú môcť diváci vidieť najskôr 17. augusta na nádvorí Zichyho paláca v Bratislave. Ján Karásek

Článok pokračuje pod video reklamou