Písmo:A^-|A⁺00

S futbalovou kariérou začal ako desaťročný v detskej jedenástke trnavského maloklubu AC Sparta. Odtiaľ prestúpil do ŠK Trnava, no po necelom polroku už obliekal dres ŠK Rapid. Prvý divízny zápas odohral v máji 1937 v Piešťanoch. V úvode mal takú trému, že 20 minút nevedel, na ktorú bránu má útočiť. Trnava prehrala 0:1, ale Bolček cítil krivdu. Rozhodca mu neuznal gól, so slzami v očiach bežal za arbitrom, no na protest sa nezmohol. V období Slovenského štátu bol Fero Bolček trnavským športovcom číslo 1. Vo vtedajšej slovenskej lige, ktorá sa hrala v rokoch 1939 – 1944, zohral za TŠS 68 ligových zápasov a strelil v nich 40 gólov. Počas vojenskej služby v OAP Bratislava k nim pridal 23 duelov a 12 presných zásahov. Jeho výkony a strelecká potencia ho vyniesli do reprezentačného dresu a mal v ňom stále miesto. Nastúpil v 13 medzištátnych stretnutiach Slovenska zo šestnástich. S piatimi gólmi sa stal najlepším slovenským kanonierom tohto obdobia a predstihol o gól bratislavských kanonierov Luknára s Arpášom i Vysockého z Vrútok. Jeden z jeho gólov bol víťazný, v Bratislave v auguste 1942 sme zdolali 1:0 Rumunsko. Na jeho hru bolo radosť sa pozerať, samozrejme že najlepšie sa mu darilo, keď mal vedľa seba na spojke klubového kolegu a rovesníka Malatinského. Po jeho prihrávkach ako na podnose sa rútil do šestnástky ako raketa. V československej lige nastúpil v trnavskom drese 26 ráz a strelil 11 gólov. Všetky dôležité zápasy odohral v jediných kopačkách, vydržali mu 12 rokov a boli nespočetnekrát fľakované. V dnešnej dobe je to niečo nepredstaviteľné. Pochopiteľne, že o strelca takéhoto formátu bol veľký záujem, hlavne v Bratislave. Lanáril ho ŠK, za ktorý odohral „na čierno“ niekoľko zápasov, ale neprestúpil. Prvou príčinou bolo, že bol roduverný Trnavčan, druhou, že TŠS mu pohrozil deväťmesačnou čakacou dobou, čo by pre Bolčeka znamenalo 9 mesiacov nežiť. Zostal v Trnave. Neskôr trénoval Handlovú, Holíč, Skalicu a Senicu. Žiaľ, veľmi mladý zomrel – 3. januára 1968 po krátkej a ťažkej chorobe. Prvého titulu Malatinského „bílích andelov“ sa nedožil... Mikuláš Rožňák

Článok pokračuje pod video reklamou