Písmo:A^-|A⁺00

Umelec oslávi na budúci rok svoje 70. narodeniny. Atmosféru vernisáže dopĺňali tóny talianskych huslí pochádzajúcich z roku 1742. Stanislav Kollárik v Piešťanoch nevystavuje sám. Jeho pozvanie prijali maliar a grafik Miloš Šimurda a sochár Igor Forus. Usporiadanie spoločnej výstavy nebolo náhodné: “Na Bratislavskom hrade sme mali spoločnú výstavu a vtedy mi napadlo, že naše diela sú vlastne rozdielnou formou vyjadrenia vo vesmíre,“ prezradil nám umelec. Podľa neho je dnes výstav starých majstrov, ale aj súčasnej tvorby veľmi veľa: „Nechcel som sa po nich opakovať. Začal som sa preto zaoberať našou identitou a ľudským vesmírom.“ Nekonečnosť vesmíru a ľudský život je pre umelca večnou inšpiráciou. „Mám rád ten dobrý pocit zo života, pocit činnosti a poznania. Život je neodvratnou skutočnosťou, ktorá nás obklopuje.“ Medzi výtvarníkmi obdivuje najmä ruského maliara Marca Chagalla. Práve o ňom raz Picasso povedal, že keď maľuje, má vždy v hlave anjela. „Aj ja vnímam prítomnosť vesmíru cez túto duchovnú bytosť,“ priznáva majster a dodáva, že motív anjela si vybral podľa Biblie. „Sú to vlastne sprostredkovatelia medzi veľkým vesmírom a Bohom. Tieto duchovné bezpohlavné bytosti som sa snažil zaznamenať - niekedy možno až príliš konkrétne.“ Techník už vyskúšal niekoľko, obľúbenú však nemá. „Je to ako keď sa filmového herca opýtajú, čo má najradšej. Obyčajne povie, že je to divadlo, u mňa je to maľba.“ Stanislav Kollárik je aj básnikom. S uverejňovaním poézie začínal v Mladej tvorbe. „Jeho celú tvorbu vnímam ako keď sa poézia skĺbi s maliarstvom. Snaží sa spojiť videnie cez poetický obraz a metaforu,“ tvrdí o ňom spisovateľ Ivan Szabó. Výstava potrvá do konca augusta. Monika Remiašová

Článok pokračuje pod video reklamou