Písmo:A^-|A⁺00

vých kategórií a milovníci rôznych divadelných žánrov. Nechýbali ani živé sochy a sprievodné podujatia. Na Gunagu sa chodí bez obleku a róby Potlesk ľudí a smiech sa niesol Radničným nádvorím v Trnave asi len prvú polovicu predstavenia bratislavského alternatívneho divadla Gunagu. V predstavení Telenovela herci ukázali, aká ničivá vie byť moc peňazí. V závere predstavenia totiž spočiatku zábavné scény publikum už len mrazili. „V našich predstaveniach sa snažíme ľudí zabaviť aj na vážnych témach, aby ich vyvrcholenie hry nečakane prekvapilo a šokovalo,“ vysvetľuje režisér hry Karol Vosátko. Hra je podľa neho svedectvom o tom, ako ľudia existenčne závislí na bohatých známych dokážu vydržať ich urážky a manipuláciu. Aby Vosátko zdôraznil ľudskú drámu, herci si v predstavení museli zahrať aj hry pre deti. „Mám silné spomienky na detstvo, keď sme sa hrávali na zvieratá a na povolania. Keď sa takto hrávajú dospelí ľudia, vyznieva to absurdne,“ skonštatoval. Telenovelu pripravoval režisér aj v spolupráci s hercami. „Karol prišiel s námetom a niekoľko skúšok sme debatovali o tom, akých poznáme ľudí, ktorí sa s týmto problémom stretli. Aj herec prežíva ťažké chvíle vo svojom živote. Tým, že ich prenesie na javisko, pomôže to problém jeho vyriešiť,“ prezradila herečka Oľga Belešová. Niektoré dialógy si dokonca vymýšľali herci sami. Predstavenia, ktoré Gunagu má vo svojom repertoári, sú veľmi úspešné. Hoci sa hercom na pódiu umiestnenom na nádvorí radnice hralo dobre, predstavenie však podľa režiséra vyznieva úplne inak na materskej scéne v Bratislave. „Naše priestory sú oveľa menšie, herci doslova dýchajú divákovi na tvár. Ľudia odchádzajú šokovaní, až potom si uvedomia, že si nemuseli obliecť oblek ani róbu.“ Paveleková najradšej oddychuje v horúcej vani Melódie zo známych muzikálov Mníšky alebo Každý má svojho Leona odzneli minulý utorok počas predstavenia bratislavského divadla Teatra Wüstenrot Z muzikálu do muzikálu. „Pred trnavským publikom sa mi spievalo veľmi dobre,“ zhodnotila svoje vystúpenie jedna z mníšok a herečka Magda Paveleková. „V Trnave som hrala už niekoľkokrát spolu s hercami z nitrianskeho divadla a vždy sa tu cítim veľmi príjemne,“ priznala sa pochutnávajúc si na neskorej desiate, ktorú pripravil jej manžel. Len prednedávnom oslávili 55. výročie svadby. „Už ma čaká domov, spoločne budeme s vyloženými nohami oddychovať na terase nášho domu a budeme sa rozprávať,“ prezradila nám herečka svoje najbližšie plány. Po náročnej práci si rada oddýchne aj vo vani naplnenej horúcou vodou. Po divadelnej sezóne zasa veľmi rada relaxuje prácou v záhradke. Jožko Púčik a ... S hrou Jožko Púčik a jeho kariéra sa predstavilo na Radničných hrách Túlavé divadlo. Na rozdiel od originálnej predlohy Ivana Stodolu je však zasadená do súčasného prostredia. „Jožko sa snaží vyriešiť existenciu alebo neexistenciu nadprirodzených síl. To či Boh je alebo nie,“ povedal pre MY-Trnavské noviny herec Michal Kubovčík. Režijnej úpravy sa ujal Jakub Nvôta. Jožko Púčik si berie na seba zodpovednosť za stratu obrovskej sumy peňazí. „Je to tým, že je obrovský dobrák, čo samu však vypomstilo,“ doplnil Kubovčík. Podľa neho je hra určená pre komorné stvárnenie a preto sa im na otvorenom priestranstve nehralo príliš dobre. „Popasovali sme sa s tým, ale toto divadlo je určené pre interiéry. Vonku sa stratili všetky drobné efekty, prvky a odtiene,“ dodal. Herci hrali aj deťom Na prvom ročníku Radničných hier nechýbali ani predstavenia pre deti. Hoci minulý pondelok malo na nádvorie radnice zavítať Vranovské chodúľové divadlo, nestalo sa tak. Na ceste do Trnavy do nich narazilo auto a tak prišli absolventi Vysokej školy muzických umení z Bratislavy. „Fungujeme ako také zvláštne zoskupenie, ktoré samo o sebe nie je divadlom. Nemáme názov, ale hrávame na divadelných festivaloch, rôznych divadelných súťažiach, ale aj na jarmokoch,“ povedal jeden z piatich hercov Jozef Jenčo. V divadelnom zoskupení pôsobia piati a ich snahou je pracovať interaktívne s deťmi, ale aj dospelými. „Snažíme sa, aby sa vedeli zabaviť všetci. Využívame všetky poznatky. Máme dobrých scénografov. Nejaké prvky z akrobacie sme sa naučili v škole. Dokážeme zahrať všetko i ženské postavy. Vychádzame z komédie del arte - jarmočného divadla, ktoré bolo známe najmä v stredoveku. V Trnave sme dnes hrali prvýkrát a mali sme tu veľmi milé publikum. Boli sme spokojní,“ dodal na záver. Na slovíčko so Zuzanou Krónerovou Na predstavení ste hrali hru anglického autora. Čo vás na nej zaujalo? Je to hra, ktorá je plná humoru. Mala som ju štrnásť rokov v šuflíku, až kým ma neoslovilo divadlo Čierna labuť. Autor v detstve pomáhal mamičke v kaderníctve a tam počul rôzne rozhovory dám s nátačkami na hlave. Hra je určená pre jednu herečku, ale vystupuje tu množstvo postáv, o ktorých rozpráva. Môžete charakterizovať túto postavu? Je to žena – glosátorka života, svojho i svojich blízkych. Uvažuje nad vlastným životom, ale samu seba neberie príliš vážne. Dokonca používa i čierny humor. A to je dobre, pretože to nie je typické sťažovanie sa, ktoré je typické pre monodrámy. Postava je sama doma, pretože deti jej odišli do sveta a manžel je príliš mlčanlivý. Považujete túto rolu za vašu životnú? Moji známi mi hovoria, že mi táto úloha ženy sadla a že je životná. Názor druhých je veľmi dôležitý, nielen kritiky. Táto obyčajná žena je príťažlivá práve tým, lebo je jedna z milióna. Ale má osobitý pohľad na svet, do ktorého vnáša humor. A v tom s ňou mám veľmi veľa spoločného. Nakoľko sa prenáša herectvo do osobného života? Mám vlastnosť, že v živote som zlý herec. Ak niekoho chcem oklamať, vždy to na mne spozná, preto ani touto cestou nejdem.

Článok pokračuje pod video reklamou