12. júl 2007 o 0:00
V leopoldovskej pevnosti razili peniaze z núdze
Počas stavovských povstaní obliehali protitureckú pevnosť vojská Františka Rákociho II. Cisárska armáda aj s veliteľom sa nachádzala za mohutným opevnením. Peniaze na vyplácanie žoldu sa postupne pomíňali a vojaci sa začali búriť.
Bolo to v roku 1705. „Preto veliteľ pristúpil k razeniu medených núdzoviek. Až po skončení obliehania si ich mohli zameniť za strieborné,“ povedal pre naše noviny Peter Novosedlík, historik z Vlastivedného múzea v Hlohovci. V zbierke múzea sa však tieto vzácne mince nenachádzajú. „V deväťdesiatych rokoch sa počas prác našlo niekoľko kusov týchto vzácnych peňazí. Ich hodnota je veľmi vysoká, teda dalo sa na nich dobre zarobiť,“ vysvetlil. Na výstave Poklady a nálezy mincí z Hlohovca a okolia však majú najstaršiu mincu z tohto územia. „Je to keltská napodobenina tetradrachmy. Údajne ju našli v Hlohovci niekedy pred rokom 1910.“ Nález svedčí o tom, že Kelti sa usídlili i na území mesta.
Mince slúžili na okrasu
Inou raritou sú rímske mince. „Nie sú to však žiadne hromadné nálezy. Nemôžeme vylúčiť, že boli rozkradnuté.“ Peniaze, ktoré neslúžili ako platidlo, ale na okrasu, pochádzajú z 10. storočia. Bolo to obdobie, keď na naše územie prichádzali maďarské kmene. „Mince sú prevŕtané a slúžili ako ozdoba odevu alebo konského postroja.“ Prvenstvo medzi nálezmi zaručil strieborný dirham emira Nasr ibn Ahmada II. Pochádza z roku 918 a bol to prvý peniaz tohto druhu nájdený vo vtedajšom Uhorsku. Vysokú historickú hodnotu má nález tureckých mincí razených začiatkom 16. storočia. „Keď na naše územie vtrhli turecké vojská, od domáceho obyvateľstva vyberali dane v uhorských denároch.“ Možno šestnásť na prvý pohľad nezaujímavých strieborných mincí stratil turecký vojak.
Poklad našiel pri prerábaní domu
Poklad grajciarov uložených v džbáne našli v roku 1995 pri prerábaní domu v hlohoveckej časti Peter. „Peniaze si schoval nejaký bohatý občan niekedy v rokoch 1803 až 1809. Vtedy prebiehali v Európe napoleonské bitky a doba bola nepokojná. Majiteľ si ich však už nevyzdvihol.“ V nádobe uložil značnú sumu. V tom čase to bolo v prepočte až 150 zlatých, za čo sa dali kúpiť dva kone. „Poklad však nemusel schovať majetný človek, ale i vojaci z pokladnice.“ Existujú dôkazy o tom, že Napoleon mal svoju hliadku i v Hlohovci.
Peniaze si odkladali do hrncov
Bohatí ľudia si však často odkladali mince do odrôtovaných hlinených hrncov a zakopali do zeme. Z obdobia Veľkej Moravy pochádzajú len mince byzantského alebo franského pôvodu. Vládcovia na našom území používali v zahraničnom obchode práve tieto dve meny. „Pre domáce potreby sa platilo hrivnami.“ Zo stredoveku pochádza veľké množstvo brakteátov. Sú to mince, ktoré majú razbu len na jednej strane. Až 2500 kusov našli archeológovia pri Rišňovciach. „Sú to napodobeniny viedenských fenigov. Z druhej strany sú zvlnené. Podobné pochádzajú aj z Trakovíc.“ Sú dôkazom o nepokojoch, ktoré uhorskú krajinu zastihli koncom 13. storočia. Vtedy medzi sebou viedli boje o moc králi Štefan V. a Přemysl Otakar II. Vzácne nálezy mincí múzeum vystavuje do konca augusta.
Rasťo Piovarči
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou