Písmo:A^-|A⁺00

ukrovaru. „Lokomotíva z Trnavy bola pôvodne postavená pre jednu uhorskú stavebnú firmu. Už v dvadsiatych rokoch je však evidovaná v trnavskom cukrovare,“ objasňuje jej históriu riaditeľ Múzejno–dokumentačného centra železníc v Bratislave Jiří Kubáček. Konštrukcia parných lokomotív bola vtedy poznamenaná regionálnou architektúrou. Iné rušne sa vyrábali v Uhorsku a iné zasa v Anglicku. „Trnavská lokomotíva je typickou nemeckou konštrukciou. Je pre ňu charakteristické pravouhlé riešenie. Pre naše končiny je pomerne netypická, takéto lokomotívy v prevádzke štátnej železnice neboli. Počas vojny sa ale prevádzkovali aj zavlečené lokomotívy z rôznych kútov sveta. Keďže s nimi však boli problémy, väčšinou sa rušili.“ Prežilo z nich len niekoľko, medzi nimi aj tá z Trnavy. Pre účely cukrovaru slúžila až do roku 1972. Éra parných lokomotív vtedy končila a niekoľkým nadšencom sa cukrovarskej lokomotívy uľútostilo. „Miesto toho, aby ju dali do šrotu, postavili ju na pomník k starej stanici v Trnave a dali jej nový povrchový náter.“ Hoci historický rušeň nie je v zlom technickom stave, vagóny za sebou už pravdepodobne nepotiahne. „Aby lokomotíva znovu zapískala, bolo by potrebné urobiť kompletnú revíziu,“ dodal Kubáček. Lenka Juríková

Článok pokračuje pod video reklamou