Písmo:A^-|A⁺00

ou zábavou, cirkev ich chcela zrušiť. Nakoniec sa jej to aj podarilo. „Vykonávanie obradov na Jána malo chrániť úrodu, gazdovstvo, zdravie a šťastie ľudí,“ vysvetľuje etnologička Anita Cintulová zo Západoslovenského múzea v Trnave. „Sviatok už odjakživa spájali s ohňom, ktorý symbolizoval Slnko a zároveň mu bola pripisovaná aj magická a liečivá sila. Chlapci preskakovali vatru, zapálením ohňa prosili o dážď. Spúšťanie horiacich kolies z kopca, ktoré boli natreté smolou, symbolizovalo zase púť Slnka z oblohy. S horiacimi fakľami obchádzali ľudia aj polia, aby ich ochránili pred plesňami,“ vymenováva etnologička dávne tradície. Magická sila sa na Jána pripisovala aj rastlinám. Z vencov, ktoré dievčence uplietli, si veštili vydaj. „Hádzali ich na strechu milého alebo do potoka. Ktorej veniec plával najrýchlejšie, tá sa mala vydaťako prvá. Hádzali aj viac vencov. Podľa toho, ktorý v poradí sa zatočil , toľko rokov ju čakalo do vydaja. ” Verilo sa tiež, že pred východom slnka na Jána prehovorí každá rastlina ľudskou rečou a prezradí, pred akou chorobou človeka ochráni. „V odvare z bylín sa na Jána kúpali deti, aby ich uchránili pred urieknutím. Úrodu pred ľadovcom mali zase ochrániť zapichnuté prúty pri poli.” Ľudia verili aj v čarovnú moc papradia, ktoré podľa ľudových zvyklostí kvitlo o polnoci z 23. na 24.júna. Kde kvitlo, mal byť zakopaný poklad. Ukrytý poklad mal prezradiť i belasý plamienok. „Podľa povier sa vraj na Jána strigy stretávali na krížnych cestách, kde nahé tancovali. Verilo sa taktiež, že strigy môžu poškodiť dobytok, preto mu dávali jesť cesnak a zeliny nazbierané deň pred sviatkom. V predvečer Jána nesmela prísť k dobytku ani žena z iného dvora, nesmelo sa nič požičať, aby gazdovstvu nemohol nikto uškodiť.Platil i zákaz čokoľvek robiť so zemou, nesmelo sa sadiť ani okopávať. Tieto aktivity totiž mohli ohroziť budúcu úrodu.” Sviatok 24.júna mali i pastieri, ktorých patrónom bol práve Ján Krstiteľ. Na sviatok zapaľovali pri salašoch vatru a oslavovali spevom , tancom a jedlom. „Keďže sa pri slávnostiach postupne uvoľňovali mravy, výhrady mala najprv cirkev. Neskôr sa kvôli požiarom Jánske slávnosti nepozdávali už ani svetskej vrchnosti a tak sviatok postupne zanikol.” Dnes sa vo viacerých obciach slávi sviatok už iba symbolicky zapálením vatry. Lenka Juríková

Článok pokračuje pod video reklamou