Písmo:A^-|A⁺00

Dvojdňové župné oslavy, ktoré sa konali uplynulý víkend, zorganizoval Trnavský samosprávny kraj spolu s obcou. „Často som cez Hlboké cestoval ešte ako dieťa,“ vrátil sa do minulosti župan Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. „Pri takejto významnej príležitosti som tu však prvýkrát,“ netajil svoju radosť. „Vážim si tradície, ktorých udržiavanie prehlbuje národný život. Som presvedčený, že pre každý národ je dôležité, aby jeho príslušníci poznali najvýznamnejšie postavy svojich dejín.“ Aj preto sa župa rozhodla spolupodieľať na organizovaní podujatí, ktoré budú významné osoby nášho národa pripomínať. A to bez ohľadu na to, k akej konfesii a národnosti tieto osoby patrili a akým jazykom hovorili. Týmito podujatiami by Trnavský samosprávny kraj rád oslovil najmä mladú generáciu. „Závisí to však aj od spolupráce s inými subjektami verejnej správy ako sú základné školy, či obecné a mestské úrady. Aj táto akcia je dobrým príkladom, ako dokáže územná a miestna samospráva zorganizovať podujatie, na ktorom si pripomíname jednu z najvýznamnejších postáv našich dejín,“ zhodnotil Mikuš. Hurban sa nebál ani pera ani meča Miestni obyvatelia si na Jozefa Miloslava Hurbana zaspomínali počas bohatého programu. Chceli nám najmä mladším ročníkom pripomenúť dôležitý odkaz, ktorý Hurban svojou činnosťou deklaroval. Na myšlienky významného národovca nadviazal aj evanjelický farár Igor Kišš počas slávnostnej omše v evanjelickom kostole v Hlbokom. Z jeho kazateľnice Hurban sprostredkovával duchovné slová celých štyridsaťpäť rokov. „Snažil som sa kázať hurbanovským spôsobom,“ povedal krátko po omši Kišš. Celebrovanie omše v Hlbokom bolo pre neho veľkou cťou. „Hurbanov duchovný odkaz je totiž mimoriadne aktuálny pre dnešok. Chcel som nadviazať najmä na jeho slová o tom, ako by sa človek mal na zemi snažiť uplatniť základné božské princípy. Tak ako to robil aj Hurban.“ Po slávnostnej omši slovo prevzal aj vedúci kancelárie prezidenta Slovenskej republiky Milan Čič. Zároveň odovzdal Hlbočanom aj prezidentov srdečný pozdrav. Vo svojom príhovore sa zmienil aj o osobe slovenského národovca: „Hurban nebol kňazom, ktorý sa uzatváral na fare a v kostole, ale žil medzi ľuďmi. Do tohto kraja vložil svoje srdce. Bol to človek schopný veľkého umu a obety. Kde bol Hurban, tam bol čin. Nikdy necúvol pred povinnosťou pera, ani pred nutnosťou chopiť sa meča,“ zdôraznil. Zapaľoval sa pre národ ako fakľa Významný rodák však nezohral dôležitú úlohu len na poli duchovnom, ale aj na poli národnom. V rokoch 1848 až 1849 bol vedúcou osobnosťou slovenského povstania, ktorého cieľom bolo vyňať Slovensko z uhorského područia. Podľa spisovateľa a publicistu Drahoslava Machalu dnes chýba u ľudí silné národné povedomie. Nadviazal pritom na Hurbanove vlastné slová: „Aj my sa musíme naučiť už raz byť Slovákmi. Najprv to musíte urobiť vy, učení a osvietení ľudia slovenskí. Lebo od vás ide dobrý tón, ako struny národného života. Lebo akože sa bude pýšiť menom Slovák, slovenský remeselník, keď vidí, že jeho kňaz, advokát, sudca, jeho pán, nič na to nedrží, ale svoj slovenský pôvod zapiera a za svoje plemeno falošne sa hanbí. My sme ale národ života a budúcnosti,“ zopakoval slová slovenského velikána Machala. Podľa neho Hurban sa pre slovenský národ zapaľoval ako fakľa a vlastným príkladom zapaľoval národné sebavedomie aj u iných. „Keď Hurban pochopil, že vlastnú slobodu aj dôstojnosť nevyprosíme žiadosťami ani prosbopismi, museli prehovoriť zbrane. Preto sa opásal šabľou a sadol si na kôň, ktorého mu kúpili hlbockí cirkevníci. Vždy vpredu, stál na čele hurbanovských dobrovoľníkov, nad hlavami ktorých viala slovenská zástava.“ Aj národná hymna symbolizuje jeho boj Sprievod sa po slávnostnej omši presunul k Hurbanovmu pomníku na hlbockom cintoríne. Po speve senického súboru Cantilena a položení vencov a kvetov k Hurbanovmu hrobu, slovo patrilo aj zástupcovi župana Trnavského samosprávneho kraja Zdenkovi Čambalovi: „Hurban bol príkladom hrdinského boja za slobodu, za sociálnu spravodlivosť, za demokraciu a národnú identitu. Bol to človek, ktorý celý svoj život stál na čele národného, politického, literárneho i spoločenského života. Najväčším prínosom pre celé Slovensko bol jeho celoživotný boj za identitu slovenského národa. Tento boj nebol márny. Odzrkadľuje sa aj v tónoch národnej hymny,“ uviedol. Ako Hurban odnaúčal Hlbočanov piť Na slávneho rodáka si prišla zaspomínať aj Hurbanova prapravnučka Viera Žarnovická s mamou Zuzanou. „Odmalička mi staré mamy o Hurbanovi rozprávali. Bol to zvláštny pocit. Bola som však vychovávaná k tomu, že sláva tohto mena je len jeho zásluha. Musela som preto dokázať, že som hodná takéhoto slávneho predka,“ spomína si Viera. „U nás doma sa preto vždy dbalo na spisovné vyjadrovanie, od malička sme tiež boli vedení k čítaniu slovenských ale aj svetových diel,“ vysvetľuje. Ako jej príbuzní o Hurbanovi vraveli, bol vraj veľmi prísny na svoje okolie. Na druhej strane však mali Hurbanovci v sebe veľa vtipu, humoru a iskry. V rodine o ňom traduje veľmi veľa úsmevných historiek. „Keď sa vracal zo slovenského zjazdu v Prahe, deti si z neho tak vystrelili, že sa mu poschovávali,“ porozprávala nám jeho prapravnučka. Na pamiatku venovala obci rodokmeň. V Hlbokom sa jej tak ako Hurbanovi veľmi páčilo: „Hurban tu našiel svoje útočisko. Nestaral sa o ľudí len po duchovnej stránke a nebol ľahostajný ani k životu, ktorí viedli.“ Potvrdila to aj riaditeľka miestnej materskej školy Darina Kollárová. Dozvedeli sme sa od nej aj o Hurbanovom spôsobe, ako sa snažil domácich odnaučiť piť alkohol: „Dotyčný museli prísť pred oltár a rozbiť pred ním pohárik. Našli sa však aj takí výmyselníci, ktorí chlípali alkohol z lyžičky alebo si do neho namáčali chlieb. Opili sa teda tak či tak.“ Výstava o Hurbanovi priťahuje zájazdy Záver nedeľnajších slávností patril literárnemu dramatickému pásmu pod réžiou Juraja Sarvaša. Počas osláv sa stal zároveň aj čestným občanom obce Hlboké. „U Štúrovcov nachádzate vždy nové myšlienky, ktoré treba pretlačiť na povrch. Pri písaní scenára som vychádzal hlavne z Hurbanovho obranného spisu, v ktorom obhajoval čerstvo kodifikovanú slovenčinu. Nevyhol som sa ani súkromnému životu a preto som do pásma vložil osobnú korešpondenciu s jeho manželkou Aničkou Jurkovičovou. Kvôli svojim aktivitám ju totiž musel veľakrát na dlhšiu dobu opustiť,“ priblížil predstavenie umelec. Po kultúrnom pásme sa všetci zúčastnení presunuli do pamätnej izby rodáka, ktorá je umiestnená v budove bývalej cirkevnej školy. Predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš v nej slávnostne otvoril výstavu s názvom Jozef Miloslav Hurban vo výtvarnom umení. Kresby, maľby, sochy i medaile tohto rodáka pochádzajú od viacerých slovenských umelcov. Odteraz sú sprístupnené každému návštevníkovi v Hlbokom. „Mrzí nás, že v školskej literatúre sa o Hurbanovi málo hovorí. Nechceme to suplovať, ale som veľmi rád, že do Hlbokého prichádzajú kvôli nemu celé zájazdy. Sme hrdí na to, že tu Hurban žil,“ skonštatoval na záver slávností spokojný starosta obce Pavol Holejšovský. Lenka Juríková

Článok pokračuje pod video reklamou