Písmo:A^-|A⁺00

„Mnohí mi potvrdili, že pekne spievam. Pozývali ma dokonca aj do opery,“ priznáva. Nakoniec sa však rozhodol pre dráhu evanjelického farára. „Chcem slúžiť Bohu, spievať liturgiu a v rámci bohoslužieb piesne.“ Miroslav Jäger sa hlasovo sa vypracoval sám. O svojom dare vedel odmalička, ale až postupom času si hlasivky vycibril do dnešnej podoby. „V súkromí si zaspievam ľudovky, operné árie i operety. Mám rád aj modernú hudbu, ale nesmie trhať uši.“ V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch ho lákali populárne piesne. Neskôr Bratislavská lýra. Dnes ho na chrámových koncertoch ľudia vyzývajú, aby spieval starosloviensky otčenáš. „Vtedy behajú všetkým po chrbte zimomriavky. Každého to vezme za srdce.“ V minulosti mal pokušenie vstúpiť do opery. Vždy ho však prekonal. „Hovorím, že Pán Boh sa o nás vždy postará, aby sme mali zemiaky, chlieb i mäso. Peniaze nie sú všetko,“ dodáva. Popri „farárovaní“ mu okrem spevu na ostatné koníčky neostáva príliš veľa času. Na starosti má 41 farárov v Bratislavskom senioráte. Radšej budem kopať kanály ako nebyť kňazom Už od narodenia trpel vážnou chorobou, chýbala mu oblička. Lekári mu zakázali okrem návštevy školy akékoľvek iné činnosti. „Viac času som strávil v nemocniciach ako doma. Liečili ma hormonálnymi liekmi. Zopárkrát sa mi podarilo ujsť hrobárovi priamo z lopaty.“ Bol v neustálom zápase, v stave medzi životom a smrťou. V tom čase sa jeho babka neustále modlila, aby mu Pán Boh pomohol od choroby. „Videl som, že to pomáha. Dostal som sa z toho najhoršieho a rozhodol som sa slúžiť Bohu. Otec tiež pracoval pre cirkev.“ No od dráhy farára ho začal odhovárať. Dôvodom bol najmä komunistický režim, ktorý kňazmi pohŕdal. „Povedal som si, že budem kopať kanály. Otec však vedel, že fyzickú prácu vykonávať nemôžem. A tak som začal študovať.“ Minulý režim mu spôsoboval ťažkosti. Mladý kaplán dostával mesačne 500 korún. „Vedel som, že finančné ohodnotenie nebude rovné mojej vynaloženej práci. Manželka nosila domov viac peňazí ako ja.“ Podľa neho bol nízky plat tiež jeden zo spôsobov komunistického režimu, ako potláčať cirkev. „Bolo mi trošku nepríjemné, že som nedokázal zabezpečiť rodinu.“ Po vysvätení za kňaza nastúpil v roku 1976 za seniorálneho kaplána na faru v Pezinku, kde strávil rok. Potom pôsobil 16 a pol roka v Ostrej Lúke pri Zvolene. Od marca 1993 je vo Vrbovom. „Keď som sem prišiel, začal som opravovať kostol, faru i zborový dom. Ľudia mi vraveli, že už by som mal skončiť so stavaním, ale táto práca je pre mňa koníčkom. Aj keď, všade sa nájdu ľudia, ktorí sa snažia podrážať nohy.“ Ako však dodáva, ľudia sú vo svojej podstate tolerantní a dobrí. „Niekedy si povieme, že za komunizmu nebola cirkev slobodná. Dnes si však slobodu vysvetľuje každý po svojom. A to nie je dobre, demokracii a slobode sa treba učiť.“ Rasťo Piovarči

Článok pokračuje pod video reklamou