Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Sestra Veronika má záruku, že sa nikdy nebude nudiť. „Ľudia si o rehoľníkoch myslia, že sa vzdali radostí života a odišli tam, kde sú len havrany a ponurá atmosféra.“ Pre sestru Veroniku je však dobrodružstvo ducha oveľa zábavnejšie a veľkolepejšie než dobrodružstvo tela. „Keď človek skúsi všetko, čo môže, pocíti, že sa v ňom niečo ozýva a kazí sa.“ Počas dňa sa objaví množstvo pokušení, ktoré na ňu číhajú. „Odolávam im a vyjadrujem ich umením. Je to akýsi zápas človeka o čistotu.“ Ľudia sa stále za niečím náhlia. „Keď mám hlad, najem sa a tým sa moja potreba končí. No ja túžim po niečom, čo sa len tak ľahko získať nedá. Musím sa sústrediť a naraz sa mi otvára nový rozmer. To sú dary ducha.“ Čo neexistovalo, sa zrazu objaví. Minulý týždeň vo štvrtok vystavovala svoje obrazy v Piešťanoch. „Som človek, ktorý sa snaží maľovať tak, aby moje kresby prinášali nádej, vieru a radosť. Musia napĺňať dušu a srdce.“ Ako hovorí, umenie je silným momentom ovplyvňujúcim srdcia. Kresťanstvo sa napĺňa umením. „Boh hýbe so všetkými. Človek sa mýli v maličkostiach, ktoré naraz vystúpia a potom odhalí pravdu – chýbal mu Boh. Preto je pre nás veľká milosť, keď povieme, som prach.“ Podľa sestry Veroniky ľudia túžia po kráse, ale všetky krásy sveta sú len čiastočné a rýchlo pominú. „Potreba človeka je hlbšia. Dieťa nie je skazené. Aby nepočulo pravdu, ostro ju vidí.“ Až výchovou a okolím sa postupne hrbí a zastiera si svet. „Povie si, že nebude vyrábať krídla, lebo nikdy nebude lietať. Ale to nie je pravda!“ Všetko, v čo veríme a nosíme v sebe sa prejavuje v našom živote. Rasťo Piovarči

Článok pokračuje pod video reklamou