Písmo:A^-|A⁺00

A tak sa nepravidelne stretávajú a len tak nezáväzne „schôdzujú“. Možno vás inšpirujeme a čoskoro vznikne podobná strana aj v trnavskom regióne. MY sme ich prepadli v sobotu, keď chystali „šmalec“. Presnejšie, v troch kotloch pražili bravčové oškvarky. A „šmalec“, ktorý z nich dostali, je na pomastenie chlebov s cibuľou, ktoré zvyknú predávať na jarmoku v Slovenskej Ľupči. Stretli sa tradične u horára Jožka Polievku. Prišli aj ženy, ktoré napiekli koláčov a navarili výborné bryndzové halušky. Bolo aj čo piť, spoločnosť vyberaná, určite sme sa nenudili. O „EÚ“ nič nevieme „Jedinou tradíciou našej strany je práve praženie masti pred jarmokom. Aby tá masť pohltila atmosféru Slovenskej Ľupče, musí sa robiť týždeň pred jarmokom,“ zdôraznil člen – funkcionár Ing. Paroh, vlastným menom František Gilian. „Samozrejme, je to tiež výborná príležitosť, aby sme sa porozprávali s médiami. Večer sa chystáme schôdzovať, najmä o tom, kto by chcel akú funkciu, určite povymýšľame zase čosi nové...“ Hoci ich stretnutia sú veľmi dôležité, na ktorých sa riešia dôležité témy, nikdy nie sú pravidelné. „Stretávame sa vtedy, keď v spoločnosti niečo vyskočí,“ vysvetlil. Keď sme sa ho opýtali na nejaký príklad a pomohli mu podotázkou, čo napríklad hovoria na začlenenie sa Slovenska do „EÚ“, odpovedal: „O tomto my, samozrejme, nič nevieme. A pokiaľ by sme sa mali k tomu vyjadriť, iste sa budeme na príslušných miestach informovať, zaujímať sa, o čo vlastne ide. Skutočne, o tom počujem po prvý raz.“ Strana všetko kritizuje František Gillian ani nevie, či sám stál pri zrode Strany umierneného politického hyenizmu, lebo história je vraj zložitá... „V každom prípade tu potreba bola. Však vidíme, čo sa deje okolo nás už niekoľko desaťročí alebo aj storočí, lebo Slováci sú takí leniví národ. Skôr plačeme, ako sa smejeme. A keď sa chceme smiať, musíme mať na to závažný dôvod. No a my sme si ten dôvod vymysleli, a preto vznikla strana, ktorá v podstate nič nerieši, ale, samozrejme, všetko kritizuje. Ľudia zvyčajne všetko kritizujú, len my to robíme verejne a priznávame sa k tomu,“ hovorí recesista Gillian. „Verejne vystupujeme na rôznych podujatiach v rámci Slovenska, ale najmä raz do roka na ľupčianskom Turíčnom jarmoku. Nemáme problém verejne formulovať všetky svoje myšlienky, názory, perspektívy a všetko to, čo je spojené s politikou.“ Síce vystupujú, no určite nikdy nie na javisku. „Na javisku nech vystupujú tí, ktorí majú jednotní názor. My sme, samozrejme, aj vo vnútri strany nejednotní, a o to vlastne ide.“ Funkcionári Strany umierneného politického hyenizmu v zásade kritizujú všetko, čo je dobré. „Pretože to, čo je dobré, treba kritizovať, aby si to nemyslelo, že je to dokonalé,“ zamýšľa sa Ing. Paroh. Samí funkcionári Strana má len funkcionárov. „Tým je zaručená obrovská podpora členskej základne, lebo funkcionári sú zároveň aj členovia. Nemôže teda dôjsť k tomu, že by členská základňa nesúhlasila s tým, čo robí vedenie.“ Podľa slov Ing. Paroha strana má 15 funkcionárov a okolo 100 až 200 tisíc čakateľov. „Čakatelia musia čakať minimálne desať rokov, pokiaľ sa aktívne podieľajú na práci a príprave rôznych aktivít strany. Ak je však niekto ochotný na začiatku venovať strane celý svoj majetok, vtedy veľmi vážne uvažujem, že ho zoberieme hneď.“ Strana má však tú smolu, že väčšina jej členov – funkcionárov je chudobná. A iste aj preto, že sa pred časom vzdali svojho majetku v prospech strany a ten sa postupom času „prehajdákal“. Momentálne teda majetok strany pozostáva len z toho, čo si jej funkcionári myslia. „Jednoducho, je to o myšlienkach,“ povedal dvojzmyselne Ing. Paroh. Doma sa nehádajú „Zmysel tejto strany je v tom, že to nemá zmysel. Strana bola založená na myšlienkach mystifikácie. Jej členovia sú však rovnakej krvnej skupiny, to je najdôležitejšie. My sme takí napol dobrí šašovia, cirkusanti. Chýbalo by nám, keby sme sa nestretávali. Naše stretnutia sú najmú o odreagovaní sa od bežných starostí. Nehádame sa doma v rodinách, ale hádame sa tu medzi sebou v strane. Najmä o tom, kto bude predseda,“ pridal sa k Ing. Parohovi, najzhovočivejšiemu funkcionárovi, predseda strany J. D. Kochlica. A čo hovoria na veselú chasu manželky a priateľky straníkov? „My im doprajeme, nech sa stretnú. Veď aj my ženy rady udržiavame „ženské spolky“, len im nedávame názvy,“ hovorí Milka Polievková, Jožkova žena. Ženy si pochvaľujú, že keď sa ich polovičky dostatočne vyhádajú medzi sebou v strane, doma majú svätí pokoj. Hoci vstup žien na schôdze je zakázaný, užitočné sú minimálne raz do roka. A to v čase konania sa Turíčneho jarmoku, kde pomáhajú so všetkým, čo sa dá. „Ženy v strane nie sú, ale keby nepomáhali našim aktivitám, tak strana nemôže byť,“ zhodli sa funkcionári. Taká „všehochuť“ „Naša strana sa pýši aj tým, že istého času sme nadviazali takzvanú fúziu so Stranou vykorisťovateľov a otrokárov Banskej Bystrice. Aj to len preto, že táto strana má jedného otroka, ktorého sme si chceli požičiavať,“ smeje sa Kochlica. Strana umierneného politického hyenizmu má priaznivcov aj v zahraničí, napríklad v Taliansku. „Sú to kamaráti, ktorí nám prispievajú vínkom...“ popýšil sa predseda výnimočnými známosťami. Podľa neho sa strana momentálne venuje omladeniu a stabilizovaniu členstva... Prihlášku priniesol aj desaťročný chlapec. Medzi chlapmi, ktorých spája poriadna dávka humoru, nájdete zopár riaditeľov podnikov, horára, muzikanta, sochára a ešte aj mužov iných profesií. Jednoducho, taká „všehochuť“. Hlavne, že ich ešte dobrá nálada neopustila. Kto bol v sobotu na jarmoku v Slovenskej Ľupči, iste vie, o čo ide... Štefánia Štefančíková

Článok pokračuje pod video reklamou