31. máj 2007 o 0:00
Bylinkárka má na „Miletičke“ úspech
Už sedemnásť rokov Žofia Boškovičová ponúka svoj tovar na trhovisku v Bratislave. Vraví, že je tam už inventárom. Nie je síce jediným predajcom byliniek na Miletičovej ulici, avšak u kupujúcich sa presadzuje dobrými cenami čerstvého sortimentu, nazbierané
ho v čistom prostredí Malých Karpát.
Prvými otázkami sme chceli zistiť, ako pani Žofia k svojej záľube prišla. „V štyridsiatich šiestich rokoch ma postihla silná chrípka. Kvôli nej ma po deviatich mesiacoch dali do úplnej invalidity. Mala som veľké problémy s prieduškami, najmä po tých vysokých teplotách,“ začala svoje rozprávanie Žofia Boškovičová z Jablonového. „Štyri roky som na tom bola veľmi zle. Vlastne som kolísala medzi tým, či budem alebo nebudem. Neskôr mi, pomocou byliniek na priedušky a aj liekov, začali ťažkosti postupne ustupovať.“ Odvtedy začala zbierať bylinky a aj vďaka tomu sa jej zdravotný stav zlepšoval. S jednotlivými druhmi liečivých byliniek sa zoznamovala odmalička. Ako polosirota ich s matkou zbierala a prinášala do výkupne. „Prakticky celá rodina sme sa tomu rozumeli, bylinky zbierala už moja stará mama. Ostalo mi to dodnes. Viem, že pomohli mne a preto chcem, aby pomohli aj druhým,“ vraví pani Žofia. „Bylinkám som zostala verná. Keď som nazbierala väčšie množstvo, nosila som ich do zberne v Malackách. Sestra sa ma spytovala, prečo ich nedávam rovno ľuďom. Radila mi, aby som bylinky predávala lacnejšie ako v lekárňach, ľudia vraj prídu, pretože budú vedieť, že sú čerstvé. A mala pravdu.“ Žofia Boškovičová aj v záhrade pestuje asi dvadsať druhov byliniek. „Najskôr si ráno porobím v záhrade a potom už aj do hory. Hovorím tomu, že si idem oddýchnuť. Dcéra sa na to hnevá. Vraj sa od rána hrbím v záhrade a keď poviem, že si idem oddýchnuť, zase sa len idem zohýbať pri zbere byliniek. Ale tam som v pokoji, na dobrom vzduchu. To je môj život a ani si neviem predstaviť, čo bude, keď už neovládnem babetu. Pre istotu má tri. Keby sa mi jedna pokazila, nahradí ju ďalšia.“
Žofia jazdieva do blízkych hôr na viaceré lokality. Za tie roky presne vie, kedy a kam má ísť. Denne si robí poznámky o zbere. Termín je v každom roku odlišný, záleží od vývoja počasia. Ale keď ide o postup, bylinky nasledujú po sebe vždy rovnako. Určité sa zbierajú pred kvitnutím, iné zasa počas kvitnutia. Napríklad repík sa zbiera pred kvitnutím, vtedy je pekne olistený. Keď ide do kvetu, má už stred tvrdý. Ktoré bylinky idú najviac na odbyt?
„Nedá sa to povedať. Na upokojenie, na žalúdok, srdce, zníženie tlaku. V poslednej dobe je to hlavne bylinka na hojenie rezných rán, ktorá podporuje tvorbu kože a veľmi sa osvedčila. Je to vlkovec a rastie tu už len na jedinom mieste. Práve nedávno som sa ale dozvedela od jedného pána zo Stupavy, že vraj rastie aj v ich okolí. Celkovo však badám, ako to postupne odchádza. Všetko kvôli postrekom...“
Blízke úbočia pani Žofia dôverne pozná vďaka dlhoročnej profesii. Dvadsaťsedem rokov odpracovala v družstve. Z toho osemnásť rokov ako traktoristka. Vraví, že za komunizmu jej zle nebolo. Pretože, ako sama vraví, bola zamestnaná a robiť sa jej chcelo. Spomenula, že sa priam vyžívala v jazde na kopcoch. Traktorom vraj neraz obrábala také miesta, na ktoré si chlapi netrúfli. Aj preto mala na výplatnej páske často vyššiu sumu ako väčšina kolegov. „Okrem liečivých rastlín rada zbieram aj hríby, najmä kozáky a suchohríby. Suchohríbov zvyknem nasušiť veľké množstvo, k Vianociam ich vždy všetky predám. Mám tu blízko osvedčený rajón. Je nás naň síce viacero, ale keď treba, nikto ma nepredbehne. Vstanem kvôli nemu trebárs aj o štvrtej.“
Čipernú dôchodkyňu - motocyklistku občania poznajú a hojne vyhľadávajú.
Na trhovisku je tiež už dávno známa svojou usmievavou povahou a ochotou poradiť liečivo na rôzne neduhy. Ako na záver nášho stretnutia spomenula, je veľmi vďačná, že jej Pán Boh dopraje zdravie a môže ešte chodiť zbierať bylinky pre ľudí, aby si mohli svoje zdravie udržovať aspoň tak ako ona.
Marek Brna, foto: autor
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
