31. máj 2007 o 0:00
Sdce Jozefa Kudriho bilo hudobným rytmom
Doteraz si pamätám kopu starých fotografií a nevyblednutých spomienok z atmosféry trnavských čajov o piatej. Ako generácia trnavských hudobníkov naučila dýchať swingovou hudbou davy nadšených mladých ľudí.
Rozprával mi o slávnom kapelníkovi Rudolfovi Koššovičovi či speváckom duu súrodencov Vermešovcov, z ktorých sa Eva stala načas hviezdou v celej republike. Minulý pondelok sa však životný kruh hudobného pedagóga Jozefa Kudriho vo veku 70 rokov uzavrel.
Po tom, ako zistil, že ma otvárajúce sa obrázky zo starej Trnavy, si pred časom zaspomínal aj na úskalia svojho hudobníckeho života. Jozef Kudri bol dlhoročným pedagógom v Základnej umeleckej škole Mikuláša Schneidra-Trnavského. Pôsobil ako huslista a klavirista, jeho žiaci sa stali známymi aj v zahraničí. Bol súčasťou krátkej histórie trnavského big-bandu a takmer pravidelne hrával v príležitostných zoskupeniach. Najradšej spomínal na svoje detstvo, kedy sa vytvoril jeho vzťah k hudbe. Otec bol spevákom v chrámovom zbore Dómu sv. Mikuláša v Trnave, ktorý viedol Mikuláš Schneider-Trnavský. Malý Jozef síce začal štúdium na hudobnej škole, no viac chodil poza školu ako do školy. Otec sa rozhodol riešiť situáciu radikálne. Dal ho učiť priamo k Majstrovi Trnavskému. Od neho získal prvé skúsenosti, vďaka ktorým neskôr získaval priazeň vlastných žiakov. Hoci jeho učenie hry na husliach vychádzalo z konzervatívneho prostredia dómu, Jozef tu získaval široký vzťah k rôznym hudobným žánrom. Dokonca aj k populárnej hudbe. Nie k všetkému z hudobníckej branže sa však dostal.
Učiteľ nádejného huslistu
„Aj keď som napísal niekoľko klavírnych skladieb, ľutujem, že som sa ešte počas štúdia viac nevenoval kompozícii,“ povedal pri našom poslednom stretnutí. Viac ako pedagogická práca ho zajímalo hranie. Vyštudoval Štátne konzervatórium v Bratislave.
„Študentské zžívanie sa s hudobnou atmosférou Bratislavy konca päťdesiatych rokov ma výrazne naočkovalo hudbou jazzového typu. Orchestre Jána Siváčka či Siloša Pohanku, skladatelia Bohumil Trnečka, Vieroslav Matušík boli mohutnou súčasťou vtedy nových trendov v našej populárnej hudbe,“ spomínal na študentské roky. Hektický život hudobníka medzi Trnavou a Bratislavou potvrdilo jeho rozhodnutie neprijať ponuku v košickej filharmónii. Zvolil si skromnejší život pedagóga hudobnej školy. Vydržal v nej niekoľko desiatok rokov. Hoci sa v posledných rokoch vzdal aktívnej hudobnej práce, stále sa venoval mladým. Medzi nimi aj nádejnému huslistovi Patrikovi Žigmundovi, ktorý ako mimoriadny žiak konzervatória hral aj so Slovenskou filharmóniou. Aj na tomto mimoriadnom mladom hudobníkovi sa mu potvrdilo, že zostať v rodnej Trnave bolo dobrým rozhodnutím. Talenty sa totiž vždy rodili v regiónoch, nielen v centre hudobného diania. Hovorí sa, že s každým hudobníkom odchádza aj kus histórie orchestra. Túto myšlienku môžeme smelo preniesť aj na aktivity hudobníka a pedagóga Jozefa Kudriho. A rozšíriť ju. Na kus histórie trnavského hudobného života.
Martin Jurčo, foto: Marián Mrva
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou