Keď Trnávka nebola len špinavým potokom

Osemkrát vytopili vody Trnávky mesto a ohrozovali jeho obyvateľov. Napriek tomu, že šlo iba o malý potôčik, na jar spôsoboval obrovské povodne. Náhle topenie snehu spôsobovalo Trnavčanom, ale aj ľuďom z okolitých obcí rozsiahle škody.

Najviac trpela severovýchodná časť mesta. „Podľa spomienok starých ľudí sa Trnávka prvýkrát vyliala v roku 1862. Posledná povodeň bola začiatkom februára 1909,“ hovorí kronikár Ján Ďalák kronikár. Voda vtedy zničila časť mesta a mnoho ľudí bolo zranených. Rada Trnavy sa začala zaoberať otázkou, ako chrániť svojich obyvateľov. Postupne sa začalo s menšími úpravami toku a brehov. „Komplexnú reguláciu však mesto začalo uskutočňovať až po prvej svetovej vojne,“ dopĺňa kronikár. Prvou stavbou na Trnávke bol stav poniže Štrkov. Práce vykonávali rukami len ľudia odkázaní na podporu. Regulovali výšku hladiny vody a pod stavom robili rôzne úpravy brehov. „Nahromadenou vodou zavlažovali záhrady bulharskí záhradníci.“ V Trnave dodávali na trhy zeleninu. Počas repnej kampane zasa vodu zo stavu používal cukrovar. V lete sa tu kúpali deti a jeden z domácich na brehu zriadil aj letný stánok s občerstvením. Regulácia Trnávky pokračovala aj v nasledujúcich rokoch. Od cukrovaru robotníci spevňovali brehy kamenným murivom. Počas druhej svetovej vojny dokončili posledný plánovaný úsek od nemocnice po Modranku. „Zregulovaná voda potoka sa stala pre mládež z Modranky osvedčeným kúpaliskom a oddychovou zónou.“ Na ceste z Modranky do Zelenča vyrástol nový drevený most, ktorý bol v tej dobe unikátom. Pred ním postavili dočasné stavidlo, aby im uľahčilo práce pri konštruovaní mostu. Zachytená voda pred stavidlom sa opäť stala kúpaliskom. Brehy Trnávky slúžili pre vychádzky zaľúbených párov a postupne sa stávala akýmsi rekreačným centrom ľudí z okolia. V súčasnosti sa o špeciálnej úprave potoka neuvažuje. Podľa riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepného závodu Piešťany Borisa Raksányiho upravujú počas roka brehy alebo odvodňujú vody v blízkosti firemných areálov. „Zásadnejšia revitalizácia je zatiaľ v nedohľadne, budeme pokračovať len v bežných údržbách. Dôvodom sú finanie,“ dodal. A tak si na obnovenie zašlej slávy Trnávky budeme musieť ešte počkať. Rasťo Piovarči