Písmo:A^-|A⁺00

môj syn osem rokov. Z niečoho sme žiť museli,“ hovorí oslávenkyňa. Narodila sa v obci Hoste, pochádzala z dvojičiek. Mala ešte ďalších dvoch súrodencov. Jeden z bratov však zomrel v prvej svetovej vojne. Babička Krajčovičová sa nevyučila. Už od mala pracovala. Na službách v mlyne pomáhala majstrovi. „Bol taký tlstý, že sa nedokázal ani sám obuť a vyzuť. Pomáhala som mu s vyzúvaním. Nikdy sa to cez to veľké brucho nenaučil sám,“ smeje sa aj po rokoch. V mlyne však nebola len zábava. „Opásala som si zásteru a nahadzovala obilie do mašiny na mletie.“ Potom musela nosiť múku vo vreciach, zametať izby. Majster ju naučil miesiť cesto na chlieb. Neskôr pracovala na družstve. Po smrti manžela sa druhýkrát vydala. Z družstva chodievala na výlety. Až do svojich osemdesiatych rokov pracovala v záhradke za domom. Neskôr jej už zdravie natoľko neslúžilo. „S vekom prišli závrate, mala niekoľko zlomenín, rebrá, stehenná kosť aj ruka.,“ hovorí syn Viliam Šarlaj. Podľa neho bola jeho mama ešte pred rokom veľmi zhovorčivá. Rada sledovala v televízii telenovely a spravodajstvo. „Už toľko nepočujem a zrak sa mi zhoršil. Televíziu preto zapínam zriedkavo.“ Babička nedávno podstúpila operáciu očí. Ráno vstane, pooblieka sa a poprechádza po svojej izbičke. Keď je veľmi skoro, v tichosti počká na ostatných, aby sa spoločne naraňajkovali. „Každý deň si vypije šálku kávy. Tú veľmi obľubuje a nikdy nevynechá,“ dopĺňa syn. Babička tvrdí, že za svoju dlhovekosť vďačí Bohu. Nikdy nezačína deň bez modlitby. Dnes sa teší z ôsmich pravnukov. Svoju stovku oslávila v kruhu 72 člennej rodiny minulú sobotu vo Voderadoch. Rasťo Piovarči

Článok pokračuje pod video reklamou