10. máj 2007 o 0:00
Nevytancovaný sen Katku Badiarovú o energiu neobral!
Zo svetla reflektorov a z tanečného pódia sa Katka Badiarová vrátila do svojho prenajatého bytu v Piešťanoch. Hoci tanečná súťaž pre ňu už skončila, občas ju
Zo svetla reflektorov a z tanečného pódia sa Katka Badiarová vrátila do svojho prenajatého bytu v Piešťanoch. Hoci tanečná súťaž pre ňu už skončila, občas ju prepadne chuť zavolať trénerke a len tak pre seba si ešte zatancovať. Piešťančanka, ktorá svojím tancom chcela získať byt pre bratislavského bezdomovca, by svojim súperom dopriala, aby sa ich sny splnili všetky.
„Ak by im niekto zavolal, že im pomôže zrealizovať ich sny, vtedy by táto súťaž mala najväčší zmysel,“ tvrdí o Bailande Katka, ktorá chcela vytancovať bývanie pre bezdomovca Ondra. Ten po skončení pôsobenia sympatickej Piešťančanky v súťaži dostal návrh s ponukou na bývanie. „Záleží len na ňom, ako sa tejto príležitosti chopí,“ hovorí. Katka sa priznala, že ostala sklamaná, keď sa o Ondrovi rozletel chýr, že fetuje. „Nezdá sa mi, že by bol zlý človek, len niečo v živote nedocenil. Viem, že toluénom chcel utíšiť bolesť, ktorú mu spôsobuje nedorastená kosť v kolene,“ vysvetľuje. „Neodsudzujem ho, lebo nikto nevie, či nedopadneme ako on. Veď aj ja som relatívne bezdomovec,“ hovorí Katka, ktorá vychováva svoje dve deti v prenajatom byte. „Nemôžem si kvôli nim dovoliť opustiť sa. Padnem síce niekedy na dno, ale dokážem sa aj zdvihnúť.“ Zdalo by sa teda, že pomoc by niekedy potrebovala aj sama. „Neviem, kto by zamestnal ženu chorú na rakovinu s dvomi malými deťmi na krku,“ posťažuje sa. Vzápätí však s úsmevom dodáva: „Mám problémy, preto aby som mala čo riešiť, aby som sa nenudila.“
V boji s rakovinou je statočná
Hoci Katka pôsobí ako silná žena, priznala sa, že zákerná rakovina jej sily ubrala. „Po prvej chemoterapii, som sa sama seba pýtala, čo za humus mi to dávajú do tela. Bolel ma vtedy aj obyčajný dotyk,“ spomína si. Doteraz si vyčíta otázku, ktorú vtedy položila svojej mame. „Keď mi holila hlavu žiletkou, netaktne som sa jej spýtala, aký je to pre ňu pocit. Myslela som to s humorom. Keď jej však slzy vyleteli z očí, uvedomila som si, že som to prehnala.“ Katka však aj dnes hovorí o svojej chorobe len s nadľahčeným tónom. „Za svoju chorobu sa nehanbím. Vnímam ju ako keby som mala chrípku.“ Tanec jej tiež pomohol vyrovnať sa s chorobou. „Hoci som po tréningoch mala kopec modrín, spoznala som úžasných ľudí. Navzájom sme sa podporovali a dokonca sme sa na druhých chodili pozerať aj na tréningy,“ spomína. Na súťaž však nezanevrie. Každú nedeľu chodí do Bratislavy povzbudzovať ostatných finalistov. So svojím synom si ešte žiaden priamy prenos súťaže nenechal ujsť. „Ten mal namiesto dejepisu plnú hlavu Bailanda,“ pousmeje sa Katka, ktorej tanečným partnerom v súťaži bol Janko Kuric. Už sa ho nevie dočkať, keď príde na otvorenie kultúrneho leta v Piešťanoch. Povzbudiť ho príde aj s členmi divadelného krúžku, ktorý vedie už niekoľko rokov. „Najprv som začala nacvičovať s postihnutými deťmi. Medzi prvými sme hrali rozprávku o kozliatkach a vlkovi. Toho zahral chlapec, ktorý bol najprv na vozíčku, ale vďaka pevnej vôli jeho mamy svoju rolu odohral už iba opierajúc sa o barličku.“ Práve takéto momenty Katke pomáhajú zabúdať na jej vlastnú chorobu. „Deti sú mojím elixírom, ktorý mi dodáva chuť žiť,“ dodáva na záver sympatická tanečníčka.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou