Písmo:A^-|A⁺00

a k širokým vrstvám. Zvonkohry existovali v rôznej veľkosti, mohli byť zabudované v albumoch, ale aj v hračkách. „Dokonca existovali aj hracie kalichy, bola to však drahá záležitosť a preto si ich objednávali len zámožné rodiny,“ vysvetľuje historička z trnavského Západoslovenského múzea Lucia Duchoňová. Výstava s názvom Uschovaný zvuk, ktorú tvora historické hracie skrinky, gramofóny i magnetofóny, pochádza nielen zo zbierok trnavského múzea, ale aj bratislavského hudobného múzea. Návštevník na výstave objaví aj Edisonov fonograf alebo mechanické gramofóny s lievikovými rezonátormi. „Výnimočným exemplárom je aj Edisonova platňa, ktorá obsahovala väčšie množstvo skladieb, ale pretože vtedy neboli gramofóny prispôsobené na veľké platne, nevyrábala sa hromadne.“ Niektoré hudobné nástroje sú umiestnené na výstave aj v rámci priestoru, tak ako ich kedysi mali doma uložené ľudia. „Školský rozhlas z päťdesiatych rokov sme nainštalovali vedľa školskej nástenky a vedľa fotografie Antonína Zápotockého, aby sme ľuďom priblížili obdobie, kedy sa používal.“ Podobne ako aj pianola z roku 1910, ktorú dnes môžu ľudia vidieť už len vo filme v country salónoch. „Klavírni majstri sa tak mohli predstaviť bez toho, aby sa zúčastnili nejakého koncertu.“ Ak by niekto čakal, že výstavu chronologicky ukončí hifi-veža alebo rádiomagnetofón s CD, mýli sa. „Kotúčový magnetofón je posledným zo zbierky historických nástrojov hudby. V polovici dvadsiateho storočia umožnil zaznamenávať magnetický zvuk na drôt a neskôr na pásku,“ dodala Duchoňová na záver. Lenka Juríková

Článok pokračuje pod video reklamou