Písmo:A^-|A⁺00

niekoľko rojov v Hradišti pod Vrátnom.“ Cesta k tejto nezvyčajnej, ale v minulosti typickej záľube bola zaujímavá. Už na štúdiách čítal literatúru o včelách. „Moji rodičia potrebovali materskú kašičku. To bolo v sedemdesiatych rokoch a vtedy bola veľmi drahá. A tak som začal s chovom včiel. Kúpil som päť rodín.“ Naplno rozbehol celý chov, aj neskôr keď ho presunuli do Dolian. „Je to lepšia cesta ako sa dať napríklad na alkohol. Mám takmer osemdesiat rokov a baví ma to ako dvadsaťročného.“ Pri včelách zabúda na všetko svoje vyťaženie. Celý život zasvätil Bohu a mottu veľa pracovať, málo spať a jesť. „Vtedy diabol nemá čas človeka pokúšať, pretože kňaz je z toho istého cesta ako iní ľudia.“ So včelami pracuje bez ochranných pomôcok. Nemá kuklu ani špeciálny odev. Nedávno ho vystrašila správa, že začali hynúť včely. Nevrátili sa do úľov. „Poľnohospodárstvo je konštruované tak, že je bytostne závislé na včelách. Ani si to neuvedomujeme. Malá včielka musí navštíviť tisíc kvetov, aby priniesla jednu kvapku medovej sladkej vodičky.“ Tú potom mladé včely odvetrávajú a ostáva med. „No a keď nám pohynú, čaká nás záhuba. Nevážime si život, všade samá katastrofa. Morálne nastúpila doba ľadová, odklonili sme sa od Boha a toto je prvé ovocie.“ Podľa neho ľudom po nežnej revolúcii narástli ústa, no nie srdcia. „Tie sa scvrkli. Sme sebeckí, máme pred očami len kariéru a financie.“ Jeho životné krédo sa mu stalo akousi sebaobranou. „Vedel som zvíťaziť sám nad sebou.“ Ako sám hovorí, od mladých rokov ho považovali za spiatočníka. „Upozorňoval som v päťdesiatych rokoch poľnohospodárov, aby nepoprašovali polia chemikáliami. Nepočúvali ma.“ Dodáva, že to bola vražda ľudí i celého ekosystému. Dnes preto musíme hlbšie orať, aby sme dostali život opäť na povrch zeme. Rasťo Piovarči

Článok pokračuje pod video reklamou