Písmo:A^-|A⁺00

Vraj tam cinkajú o polnoci zvony. Preto sa obyvatelia báli ísť bývať do týchto priestorov. Nakoniec vysvitlo, že to rozchýril vtedajší majiteľ, aby sa mu tam nenasťahovali dedinčania. Dokonca ho dal vysvätiť kňazom, aby sa prestali báť. Kedysi stál v Suchej nad Parnou pivovar, ktorý patril k pálfiovskému kaštieľu. Tí boli aj vlastníkmi mlynu. O tom, aké pivo sa v obci varilo a koľko ho bolo, nie sú dostupné záznamy. „Podľa tradície pivovar vyhorel niekedy v roku 1915, možno neskôr. Odvtedy ho už nikto neopravoval,“ hovorí osemdesiatročný Ján Greguš. Keď neskôr urobili z priestorov v pivovare sklady, zamestnal sa tam. Keď tadiaľ prechádzali naložené tatrovky, cesta pod nimi sa prevalila. „Prekopávali sme toto územie a našli sme zhorený jačmeň, ktorý sa používal k výrobe sladu.“ Z pivovaru urobili v tridsiatych rokoch poštu. Počas slovenského štátu si tu otvorila Hlinkova strana čitáreň. „Dali sa tu však hrať i šachy, gulečník alebo ping-pong. Mal som vtedy dvanásť rokov a všetko som pozorne sledoval.“ V areáli pivovaru sa nachádzali aj ďalšie budovy, kde sa pripravoval slad a varilo pivo. Na dvore stála studňa, ktorá bola podľa dedinčanov veľmi kvalitná. Isté obdobie tu panstvo z kaštieľa prešovalo vínny mušt. Budovy upravili pre skladovanie vína. Pivovar sa už nikdy nepokúsili obnoviť. Boli tu i opravovne pre mláťačky, ktoré používali na obhospodarovanie vinohradov a rolí. No pravdepodobne tieto dielne tu existovali aj počas fungovania pivovaru. Majstri tu reparovali pokazené stroje. V areáli stál aj veľký komín, ktorý patril k pivovaru. „Tento pozemok odkúpil môj brat a spoločne sme komín rozoberali. Ľudia si odnášali tehly a mnohé z domov v obci sú postavené práve z nich.“ Neskôr tieto sklady zobral poľnohospodársky nákupný podnik, pretože mu budovy prepadli podľa zákona z roku 1949. To už bolo rok po revolúcii a k moci sa dostali komunisti. Vtedy zhabali majiteľovi aj mlyn a rozobrali ho pre výstavbu nových budov. Po vojne mlyn krátko slúžil pre šrotovanie obilia. „My sme sem ako chlapci chodili loviť ryby, pamätám si na obrovské drevené koleso.“ Po vojne začali s parceláciou grófskych pozemkov. Vtedy prejavila záujem o pivovar obchodníčka s vínom z Trnavy. Chcela kúpiť pozemky, kde sa dnes nachádza ihrisko. Vtedy skončili s ich prenájmom bulharskí záhradkári, ktorí tu pestovali rôznu zeleninu. „My sme s kamarátmi urobili podpisovú akciu, aby ich obec nepredala. Rýchlo sme tu vybudovali ihrisko.“ Dnes pivovar pripomína len divorastúci chmel na plotoch záhrad, pretože kedysi sa tu pestoval vo veľkom. Istý čas tam stála aj veľká vstupná brána, ktorú na noc zamykali. Viedla tadiaľ cesta k budovám, pivnici a skladom. Rasťo Piovarči

Článok pokračuje pod video reklamou