Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

päť párov je však reprezentatívnou vzorkou športovej budúcnosti kraja. Športová streľba Sestry Danka a Lenka Bartekové (narodené 19. októbra 1984) Malženické skeetarky patria napriek svojmu mladému veku k stáliciam nielen slovenskej, ale aj svetovej športovej streľby. Ako prvá sa k tomuto športu dostala Danka, na ďalší tréning už zo sebou zobrala aj sestru Lenku. „Obidve sme sa začali venovať skeetu, pretože sa nám zdal atraktívnejší ako ostatné disciplíny,“ prezradila aktuálna svetová dvojka Danka. Z dnes už 22-ročných dvojčiat sú aj vysokoškolské študentky. Lenka študuje na Stavebnej fakulte v Bratislave, hoci najskôr poškuľovala po architektúre. „Po roku štúdia som si myslela, že to opäť skúsim na architektúre, ale nakoniec som zostala na tejto škole a som spokojná,“ rozrečnila sa Lenka, ktorá sa v súčasnosti trénersky venuje jednému desať a jednému štrnásťročnému chlapcovi. Pravým opakom a „čiernou ovcou“ rodiny je Danka, ktorá študuje medzinárodné vzťahy v Banskej Bystrici a splnila si tak aj túžbu venovať sa právu. Obidve strelkyne sú zadané. Danka je priateľkou slovenského speváka Petra Cmorika, Lenka má priateľa z mimo športových kruhov. Obidve však milujú večerné posedenia so svojimi rodičmi, spoločne strávené chvíle, kurací steak s bylinkovou omáčkou (Danka) a ryžový nákyp (Lenka) a netradičnú mužskú krásu. Hokej Henrich Ručkay (11. február 1983) a Jakub Ručkay (18. máj 1984) Krídelníci druhého piešťanského útoku patria v meste k známym tváram. Ročný vekový rozdiel im zabezpečil spoločný hokejový štart. Bratia sa vlastne len vydali v rodinných šľapajách. Veď hokej hrával aj ich otec a bratranec Daniel. Obaja prešli v Piešťanoch všetkými vekovými kategóriami, aby napokon spoločne zakotvili aj v tíme mužov hrajúcich v 1. slovenskej lige. „Prvý rok som takmer vôbec nehrával. Posledné dva roky však už áno a vytvorili sme s bratom útok, kde je centrom Rado Kolník,“ uviedol mladší Jakub, ktorý bol od začiatku kariéry ofenzívnym typom hráča Straší Henrich, ktorý si vyskúšal už ja extraligový ľad trenčianskej Dukly, sa v doraste na chvíľu objavil aj v obrane. „Chceli by sme aj naďalej hrávať spolu, ale keď to nepôjde, zmierime sa s tým,“ doplnil Henrich. Obaja by už najradšej v novej sezóne hrali vyššiu slovenskú súťaž. Svoje obľúbené mužstvo však nemajú. Kým Jakub ukončil SOU obchodu a služieb, Henrich absolvoval SPŠ Energetickú. Chvíľu koketoval aj s vysokou školou, ale ani na MtF ani na UCM v Trnave dlho nevydržal. Predsa len, hokej bol prednejší. Typické súrodenecké „ponorkáče“ nemajú. Nežijú už v jednej domácnosti a tak sa stretávajú len na ľade alebo v meste na kávičke. Pri tej si Jakub rád posedí aj so svojou dlhoročnou priateľkou Zuzanou, Henrich je momentálne bez záväzkov. Basketbal Sestry Silvia a Natália Horváthové (narodené 10. decembra 1991) Ako vajce vajcu sú si podobné hráčky trnavskej Slávie a deviatačky z basketbalovej triedy na ZŠ Atómovej. Obe začínali pri iných športoch, až napokon zakotvili pri basketbale. Natália nosí na chrbte číslo 9 a je lepšou nahrávačkou. Silvia (č. 10) je najlepšou strelkyňou kadetského družstva. Rodené Trnavčanky zamieria spoločne aj na štúdium na Športové gymnázium. „Keď sa nám stalo, že jedna z nás chcela s basketom skončiť, tá druhá ju potiahla. Teraz si už nevieme predstaviť, že by sme mali robiť niečo iné. Aj keď máme tréningy štyrikrát do týždňa v škole, potom ďalšie popoludňajšie a cez víkend zápasy,“ rozrečnila sa za obe o tri minúty staršia Silvia. Obdive rady počúvajú hip-hop, plávajú, v zime snoubordujú a neznášajú sukne. Ich športovým vzorom je basketbalista Allan Iverson. Výzorom sa im páči futbalista David Beckham. Basketbalu holdujú pre jeho dynamiku, rýchlosť a kolektívne nadšenie. Na celoslovenskej súťaži, v ktorej pôsobia, si vážia rozvahu a možnosť tvorby. Futbal Bratia Ľuboš Hanzel (7. mája 1987) a Tomáš Hanzel (19. február 1989) Ako blesk z čistého neba sa objavili rodení Zavarčania spoločne v základnej zostave Spartaka počas jarnej časti Corgoň ligy. Rodinný dom postavený v blízkosti futbalového ihriska ich predurčil pre túto hru. Okrem prípravky odohrali celú svoju doterajšiu kariéru v drese Spartaka. „Nečakal som, že sa v tejto sezóne dostanem do zostavy a budem hrávať spoločne s bratom,“ neskrýval nadšenie mladší Tomáš. „Naopak, ja som tomu veril,“ oponoval pohotovo starší Ľuboš. Aj keď isté črty tváre majú rozdielne, súrodeneckú podobnosť v sebe nezaprú. Kým Ľuboš už ukončil štvorročné štúdium na SOU Energetickom, Tomáš je práve v jeho treťom ročníku. Nad ďalším štúdiom veľmi nerozmýšľajú, v očiach im svieti zápal po futbale. „Milujeme, keď môžeme hrať. Ešte nikdy sa nám nestalo, že by sme chceli s futbalom skončiť. Je super hrať pred plnými tribúnami, pred skvelými domácimi fanúšikmi. Samozrejme, trošku si pofrfleme na zimnú kondičnú prípravu, ale čerpáme z nej po celý rok,“ prezradil Ľuboš, ktorého vysnívaným klubom je FC Barcelona a hráčom Raúl. Tomášovi sa skôr pozdáva herný štýl Realu Madrid a Davida Beckhama. Obaja mladí futbalisti by sa však uživili aj modelingom. O aktuálny vlasový styling sa im už roky stará mama, športový štýl oblečenia si vyberajú sami. Obaja milujú guláš od jednej babky, varené zemiaky od druhej a maminu sviečkovú. Zeleninu by ste v ich jedálničku nenašli. Zato lásku v srdci áno. Ľuboš už niekoľko mesiacov randí s hádzanárkou Luciou Súkenníkovou. Tomáš má čerstvý vzťah s rovesníčkou Veronikou. Spoločne sa zhodli ešte na jednom: „Na Slovensku by sme za iný klub nehrali. Patríme do Spartaka.“ Hokej Richard Filip (17. júl 1983) a Marko Filip (15. marec 1986) Obaja sa rozhodli na ľade gólom zabraňovať ako ich strieľať. A obaja sú stabilným a platnými členmi kádra ŠHK 37 Piešťany. Mladší Marko hrával až do deviateho ročníka v útoku, obranu si však vychvaľuje viac. V Ružinove hrával za extraligový dorast a v Nitre za juniorku. Tak ako každý iný hráč, aj on by sa rád dostal do nejakého extraligového klubu. „Ukončil som štúdium na SPŠ Elektrotechnickej. Nad vysokou školou vôbec nerozmýšľam, chcem len hrať hokej,“ priznal bez rozmýšľania milovník vyprážaného syra s hranolkami. Marko, ktorý je zatiaľ bez priateľky, nemá svojho obľúbeného hráča ani tím, zaujali ho však bitkári z NHL. Naopak Richard priateľku má a s Katkou už žije aj v jednej domácnosti. Stredoškolské štúdium absolvoval na SOU Eneregetickom a v súčasnosti pracuje v jednej zahraničnej firme. Richard celú svoju kariéru absolvoval v obrane a v Piešťanoch. „Obľúbený hokejový tím alebo hráča nemám, z toho som už vyrástol. Ale veľmi rád sa venujem všetkému, k čomu je potrebná hokejka. Hrávam hokejbal a chodím aj na in-line korčule,“ porozprával Richard v krátkej pracovnej pauze. Stranu pripravila Tatiana Čuperková

Článok pokračuje pod video reklamou