. No nie je to remeslo, človek musí mať talent a vedieť kresliť. Je to umenie a treba na to inšpiráciu a nápad,“ povedal pre naše noviny oslávenec.
Podľa neho má zmysel pre humor každý človek vo vienku od narodenia, no nie každý ho vie rozvinúť a používať. „Sú ľudia, ktorí sú celý život smrteľne vážni a humor v nich zakrpatel tak, ako ochabnú svaly. Myslím, že každý z nás má možnosti a dar humoru rozvíjať, obohacovať a domýšľať. Usilovať sa hľadať niečo nové a neuspokojiť sa so starými vecami,“ vysvetlil Földvári. Podľa neho sú jednoduché kresbičky ohromujúce, dá sa tým povedať množstvo vecí. Karikaturista však býva i smutný, no aj v takýchto situáciách sa smeje. „Je to smiech, ktorým sa nechcem potopiť a podriadiť sa. Smejem sa, keď sa ma pokúšajú znemožniť a ublížiť mi a dokazujem si, že na tom nezáleží.“ Počas svojho života zažil veľa zlého. Vyhodili ho z vysokej školy, po 13 rokoch v časopise Kultúrny život musel odísť. Nemohol publikovať a vystupovať pod svojím menom. „V tom čase bola silná cenzúra, ktorá zasahovala do textov i kresieb. Vyhadzovali sa celé materiály z časopisov. Atmosféra sa postupne uvoľňovala od roku 1963 a nastúpila vôľa slobodnejšie tvoriť a premýšľať.“ Pohroma prišla v roku 1968 s príchodom sovietskych vojsk. „Čakali sme, že sa niečo stane, ale i tak nás ten útok zaskočil. V redakcii Kultúrneho života sme pochopili, že pod týmto menom nemôžeme pokračovať. Vedel som, že námaha, ktorú budeme musieť vynaložiť, nebude rovná výsledku.“ Földvári tušil, že nastáva ťažké obdobie. Ani vo sne by mu nenapadlo, že potrvá dvadsať rokov.
V tomto roku získal Cenu Dominika Tatarku. „Zaskočilo ma to, je to zaväzujúce a veľká zodpovednosť, ale teším sa potichučky.“ Verí pritom, že naša kultúra nezaspí ako Šípková Ruženka. „Boli aj horšie časy, keď existovala ako iskrička v popole.“ Tomáš Janovic označil Földváriho za vzácneho človeka, v ktorom sa zhoduje to, čo hovorí a čo si myslí. „Sú ľudia, ktorí hovoria presný opak toho, čo si myslia. Ale Kornel brilantne myslí aj hovorí, a to mu závidím. Život nie je prechádzka ružovým sadom, no on sa vďaka humoru vie nad nepríjemnosti povzniesť.“ Tvorca aforizmov má blízko ku karikatúram. „Prichádza to samo od seba, nahráva mi náš jazyk, v ktorom je zakódovaná múdrosť predkov. Jazyk nás upozorňuje, ako sa máme správať. Je to náš varovný prst!“ povedal Janovic. Podľa neho v zlých časoch treba kultivovať seba samého, nevyčítať svetu a ľuďom hriechy. „Musíme sa pozrieť na tie, čo sú v nás a keď ich odstránime, potom aj naše okolie bude krajšie,“ dodal. Vernisáž Kornel Földvári a jeho 75-ročný kultúrny život v Dome umenia Piešťany otvorili minulý utorok.
Rasťo Piovarči, foto: autor