„Stretli sme sa, aby sme si uvedomili hodnotu kríža, ktorý nás spája. Prišli sme sem z každej svetovej strany, aby sme ukázali nielen seba, ale aj to, akí sme,“ prihovoril sa veriacim na námestí kaplán farnosti sv. Mikuláša Ľuboš Hašan.
Po tom, ako sa sprievod poklonil pred krížmi, v tichosti pokračoval na Kalváriu. Bol to práve vrch Golgota, na ktorom ukrižovali Ježiša Krista za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta. Kaplán venoval bohoslužbu slova myšlienke svedectva kríža v dnešnom svete. Položil otázku, koho alebo čoho sa dnes človek bojí. „Dokážeme sa báť zlých ľudí, chorôb, smrti, možno nepokojov. Bojíme sa o svoje zamestnanie, najbližších, priateľov a známych. Musíme však smutne skonštatovať, že dnešný človek sa nebojí Boha a rezignoval vo vzťahu k nemu,“ povedal. Kedysi ľudia prežívali bolesť a utrpenie, ktoré malo pre nich veľký zmysel. Nesenie kríža bolo v živote ich poslaním. Veriacich preto vyzval, aby sa otvorili pravde. „V živote nemusíme hľadať dôležité a veľké veci. Stačí, ak si budeme plniť poslanie a povolanie, ktoré nám Boh dáva a šíriť tak ďalej vieru,“ odznelo v jeho slovách. Tiché nesenie kríža je v Trnave už každoročnou tradíciou. „V roku 1991 vznikla medzi angažovanými laikmi v katolíckej cirkvi myšlienka osloviť verejnosť nenásilným spôsobom a pripomenúť udalosti, ktoré sú pre kresťanov veľmi významné,“ vysvetlil nám Karol Jakubčík. „Pretože v tom čase bol Veľký piatok pracovným dňom a veľa ľudí neregistrovalo, že je niečím výnimočný, zvolili sme tiché nesenie kríža z Katolíckej Jednoty Slovenska cez mesto so zastavením na námestí a záverom na Kalvárii.“
Scenár, ktorý zvolili spolu s vtedajším trnavským kaplánom Františkom Vikartovským, trvá až dodnes. „Rozdiel je len v tom, že už viac ako desaťročie nesieme štyri kríže zo štyroch miest Trnavy.“ Každý rok sa tohto podujatia zúčastňuje mnoho Trnavčanov, ale aj ľudí z okolia. „Je to pekná udalosť. Človeka to povzbudí a povznesie duchom,“ povedala nám Františka Kruteková, pre ktorú Veľká noc predstavuje sviatky rozjímania strávené v kostole.
Petra Nagyová