chlieb s ovocím. Nechýbali ani kvety na navodenie slávnostnej chvíle a kedysi to bolo aj domáce víno. „Ľudia v minulosti chápali jedlo ako niečo posvätné, verili že im prinesú prosperitu,“ povedala pre MY-Trnavské noviny etnologička Lenka Danišová. Podľa nej sú tieto veľkonočné zvyky pokračovaním jarných. Všetko začína činnosťami, ktorých úlohou je zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie ľudí i domácich zvierat. Vynáša sa Morena, s ktorou odchádza smrť, zima a chlad. „Následne na smrtnú alebo kvetnú nedeľu sa prenášal máj, ktorý je symbolom jari. Je to síce pohanský zvyk, ale prelínajú sa s kresťanskými, pretože sa pri tejto príležitosti spievajú náboženské piesne,“ vysvetlila Danišová. Typickou piesňou, ktorá sa v Bolerázi v tomto čase spieva je Išiel Pánboh na oslici do Jeruzalema. Po štyridsaťdennom pôste na Bielu sobotu pripravili Stratené kura, jedlo zo šunky, vajíčok a žemle. Jesť ho však začali až v nedeľu, keď ho kňaz posvätil. „V našom Centre tradičnej kultúry sa snažíme tieto zvyky opäť obnovovať,“ doplnila. Existuje od roku 1990 a za ten čas sa im podarilo opäť oživiť množstvo tradícií. „Zrealizovali sme etnologický výskum. Pre nás je zásadou, že ak obnovujeme nejaký zvyk, musí to byť presne podľa toho, ako to v minulosti existovalo v obci.“
- ras -