rešany. K osídleniu hornatej časti chotára došlo až v prvej polovici 14. storočia. Horné Orešany začali osídľovať Nemci najmä za vlády Ľudovíta Veľkého a neskôr za Žigmunda. Na svahoch si vysádzali vinohrady a obec dostala názov Nemecké Orešany. V roku 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas, aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. V roku 1388 daroval kráľ Žigmund Horné Orešany s niekoľkými obcami poľskému šľachticovi Stiborovi zo Stiboríc. V 16. storočí získala obec ráz mestečka, v ktorom boli cechy mlynárov a ševcov. V 18. storočí pôsobilo v obci sedem múčnych mlynov, neskôr manufaktúra na vínny ocot a kameň. V roku 1872 v nej postavili Pálffyovci továreň na farby a laky (dnešný Chemolak), pričom panstvo malo v chotári obce tri rybníky. Obec oslávila pred rokom 750. výročie prvej písomnej zmienky.
Základná škola
Základná škola v Horných Orešanoch má za sebou viac ako 400-ročnú históriu. V súčasnosti je jej riaditeľkou spolu s materskou školou Eva Piknová. Škola prešla v posledných rokoch niekoľkými úpravami. „Vymaľovali sme jej budovu, prestavali interiér a zriadili sme v nej počítačovú učebňu. Dvanásť počítačov slúži nielen žiakom, ale aj verejnosti,“ vysvetľuje starosta Ján Kormúth. V niektorých triedach sa vymenili parkety a zrekonštruovali lavice. Počas prázdnin v roku 2004 sa vymenili vstupné brány do areálu školy. Rekonštrukčné práce si vyžiadala aj telocvičňa a sociálne zariadenia, ktoré sa podarilo zrealizovať v roku 2005 z finančných prostriedkov ministerstva školstva. Školu ozvučili rozhlasom a opravili zatekajúcu strechu. Problémy s kotolňou sa vyriešili na jar v roku 2006 s pomocou obce. Počet žiakov v škole sa neustále zvyšuje, navštevujú ju aj deti z okolitých dedín. Žiaci sú úspešní na olympiádach i súťažiach. V areáli školy sídli aj nová farebná budova materskej škôlky s jedálňou, ktorá predtým sídlila v nevyhovujúcich priestoroch bývalých koniarní. Jej základný kameň položili 18. apríla 2006. „Aby sme mohli zrealizovať svoj plán, museli sme požiadať o úver.“ Výstavba materskej škôlky spolu s bohatým zariadením stála približne 11 miliónov korún.
Zrodila sa prvá kniha o obci
Pri príležitosti okrúhleho výročia obce vznikla bohatá historicko-národopisná monografia o Horných Orešanoch. Ako nám povedal starosta, obec doposiaľ nemala spracovanú svoju históriu. „Je to vôbec prvá kniha, prostredníctvom ktorej sme chceli rozšíriť obzor poznania našich rodákov. Je podrobne rozpracovaná a prechádza rôznymi obdobiami minulosti i súčasnosti,“ povedal. Verejnosti sa do rúk dostala pred rokom. Jej tvorcovia museli sústrediť mnohé písomné, faktografické a fotografické dokumenty. Čitateľ sa v dvesto stranovej publikácii dozvie veľa zaujímavostí o obci, jej cirkevných dejinách, školstve, ale aj významných osobnostiach. Nechýba v nej zmienka o hornoorešianskych tradíciách a rozvoji športu. Obsahuje historické dokumenty a nájde sa v nej takmer každý rodák.
Preslávená značka Orešanské červené
V Horných Orešanoch pôsobí základná organizácia zväzu záhradkárov. Jej výbor neustále pracuje na obnovení dobrého mena hornoorešianskych vín. Najznámejšia je odroda Modrý Portugal pod preslávenou značkou Orešanské červené. „V obci sa každoročne organizuje degustácia a výstava vín, na ktorých sa domáci svojou odbornosťou často konfrontujú s vinármi z okolitých dedín. Medzi nimi sú aj takí, ktorí sa zúčastňujú aj degustácií v zahraničí, najmä v Česku. Nechýbajú však ani na výstave medzinárodného významu v Skalici,“ hovorí starosta. Členovia si svoje znalosti rozširujú aj návštevami výstav. Každoročne sa zúčastňujú najmä svetovej výstavy vín vo Viedni. Organizácia tiež pravidelne informuje obyvateľov formou miestneho rozhlasu o ošetrení viniča proti škodcom a chorobám. Členom oblastného výboru je aj Alexander Lisický, ktorý v ňom zastáva funkciu predsedu vinárskej komisie. Tá každý rok organizuje školenia degustátorov zo základných organizácií v Trnavskom okrese.
Poľovné združenie Podhora
V obci funguje poľovné združenie Podhora, ktoré má 14 členov. Jeho predsedom je Peter Boháček. Tým, že sa poľovníci starajú o zver, chránia jej životné podmienky a prírodu. Lov zveri je len jednou z činností poľovného združenia. Jeho zásadou je najprv dochovať, a potom loviť. Ďalším cieľom lovu je ponechať v chove zdravú a životaschopnú zver a docieliť, aby v lovnom veku produkovala trofeje vysokej bodovej hodnoty. Poľovníci sa tiež starajú o krmelce so zásobníkmi pre jeleniu, srnčiu a diviačiu zver, ako aj o soliská. Každoročne pre zver pripravujú krmivá, čistia poľovnícke chodníky, udržujú napájadlá, studničky, poľovnícke prístrešky, posedy a obhospodarujú políčka a lúky na dorábanie krmív. Okrem toho sa venujú kynológii a športovej streľbe. Tradíciou sú každoročné strelecké preteky na Majdáne.
Beh cez hornoorešianske vŕšky
Svoje popredné miesto v obci má aj športová akcia pod názvom Beh cez hornoorešianske vŕšky. Vznikla v roku 1979 vďaka Jaroslavovi Lieskovskému, Františkovi Hečkovi a Vladimírovi Brestovanskému. V súčasnosti sa každoročne koná vďaka bežeckým nadšencom, ktorí založili svoj vlastný klub Viktória. Jeho členmi sú nielen muži, ale aj ženy. Podujatie obohatili o nové prvky, čím ho posunuli ešte do vyššej kategórie. Beh vyhodnotili v roku 2003 ako najlepšie podujatie v seriáli Grand prix. Držiteľmi rekordov klubu sú Vladislav Blažo na 10 kilometrov, Daniel Blažo na 15 kilometrov a František Volek na 21,1 kilometrov a maratón.
Zveľaďovanie športového areálu
Horné Orešany majú vlastný športový areál, ktorý je majetkom obce. Obec ho bezplatne prenajala Telovýchovnej jednote Iskra, ktorá tu vykonáva svoju činnosť. „Podľa našich možností vykonávame a spravujeme údržbu zariadení pre telovýchovu. Každoročne tiež prispievame určitou finančnou čiastkou na činnosť všetkých organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji športu,“ vysvetľuje Ján Kormúth. V rokoch 2003 až 2006 obec splynofikovala sociálne zariadenia, zrekonštruovala strechu budovy a v podkroví vybudovala izby pre možnosť ubytovania. To všetko v hodnote 3,2 milióna korún z dotácie štátu. „Po dohode s Telovýchovnou jednotou sme prenajali priestory v kabínach na reštauráciu, pričom prenájom hradí určitú časť financií na šport,“ dodáva. Nechýba tu ani Sieň tradícií a športu, kde sa nachádzajú fotografie a poháre niekdajších i súčasných športových kolektívov.
Futbal – dominanta obce
Športovou dominantou v Horných Orešanoch je najmä futbal. Muži, ktorých trénujú Zdenko Žaludek a Juraj Krchnár, hrajú v súťaži oblastných majstrovstiev. V súčasnosti sú v hornej polovici tabuľky a skvelé výkony z jesennej časti im dávajú dobrý predpoklad na umiestnenie v prvej trojici po skončení ročníka.
Dorastenci hrajú Krajskú súťaž 5. ligy skupiny Západ pod vedením Jozefa Sasku. Figurujú v strede tabuľky a sú liahňou talentov pre A mužstvo. Horné Orešany disponujú aj kádrom žiakov pod vedením trénera Milana Sviteka. Žiaci hrajú svoje majstrovské zápasy v okresnej súťaži skupiny A.
STĹPEC
Kanalizácia
V intraviláne obce by sa už tento rok mala začať najväčšia ekologická akcia. Trnavská vodárenská spoločnosť chce pristúpiť k dobudovaniu kanalizácie celej obce, ktorá by mala byť dokončená na budúci rok. Investícia bude hradená z prostriedkov ISPA, ktorá vznikla ako finančný nástroj Európskej únie, a tiež financií Trnavskej vodárenskej spoločnosti.
Nové byty
Obec sa podieľala na výstavbe dvanástich nájomných bytov. Noví vlastníci sa do nich budú môcť nasťahovať už tento rok v auguste. Obytný dom, v ktorom v súčasnosti prebiehajú záverečné práce, stál približne 18 miliónov korún. Obec získala financie prostredníctvom dotácie zo Štátneho fondu rozvoja a bývania.
Kultúrny dom
Obci sa podarilo dotiahnuť do konca niekoľko investičných akcií.
Novú podobu dostal interiér Kultúrneho domu, v ktorom sa prerábali všetky tri sály. „Zrekonštruovali sme tanečnú, zrkadlovú, kinosálu i bar. Okrem plynofikácie a kúrenia, sme zrenovovali aj sociálne zariadenia a novú podobu dostala aj kuchyňa.“ Obec tak môže bez obáv poskytovať priestory na rôzne spoločenské udalosti, svadby i plesy.
Vysvätili hasičský prápor
Hornoorešanskí hasiči mali vlani jeden dôvod na radosť. Posvätili im totiž hasičský prápor. Na požiarnej zbrojnici sa tiež podarilo opraviť strechu a v spolupráci s farskou obcou sa zrekonštruovala aj zvonica. Opravné práce sa uskutočnili aj na Majdánskom, kde sa zrekonštruovalo rozhlasové zariadenie i verejné osvetlenie. Opráv sa takisto dočkali aj cesty.
Klub dôchodcov
V obci je veľmi aktívny Klub dôchodcov, ktorý vedie jeho predsedníčka Paulína Uhlíková. Má približne 140 členov, ktorí sa pravidelne schádzajú a uskutočňujú rôzne spoločné podujatia.
Ďalšie plány do budúcnosti
„Hoci sme obnovili interiér kultúrneho domu, je ešte potrebné dať do poriadku jeho vonkajšiu časť. Potrebuje nielen novú fasádu, ale radi by sme ho zateplili podobne ako budovu v areáli Telovýchovnej jednoty,“ hovorí starosta. V budúcnosti počítajú s komplexným projektom na zastrešenie základnej školy, jej zateplenie, výmenu okien, dverí i radiátorov. Na skrášlenie čaká aj dom smútku.
Kostol Mena Panny Márie
V kostole vybudovali počas rekonštrukcie v roku 2004 nové plynovoohrevové kúrenie, ktorého náklady predstavovali 206-tisíc korún. V minulom roku na ňom vymenili okná a vymaľovali steny v náklade 443-tisíc korún. „Túto sumu tvorili milodary veriacich a sumou 90-tisíc korún prispela obec.“ Dominantou je aj kaplnka Márie Lurdskej pri kostole, ktorú dali vybudovať v roku 1930 Michal a Kateřina Pašekovci. Pretože napriek rekonštrukcii fary v roku 1978 už stará budova nevyhovovala požiadavkám bývania, na jeseň v roku 2001 sa vo farnosti začala stavať nová farská budova. Dokončili ju v roku 2003, kedy ju slávnostne posvätil biskup Mons. Dominik Tóth za prítomnosti mnohých kňazov z okolitých farností a hostí.