ilná, aktívna, plná nápadov a najmä mladá. Aj keď si počas rokovania priznali, že práve so získavaním mládeže do svojich klubov sú momentálne najväčšie problémy. Nie že by mládeže nebolo, veď ju vidno na populárnom asfaltovom okruhu, na trávnatých či tenisových ihriskách, no je jej stále málo. Aj tá najtalentovanejšia stráca chuť dostať sa vyššie, ak je potrebné na to trénovať. A to si vyžaduje nemalú osobnú námahu. Napriek tomu sa slávisti môžu chváliť olympionikmi, účastníkmi majstrovstiev sveta, Európy i republiky, slovenskými majstrami medzi dospelými i tou „nešťastnou“ mládežou. Jej kluby obsadzujú majstrovské súťaže od najvyšších až po regionálne, ba dávajú priestor i športom čisto záujmovým, nenáročným. Slávia je najväčšie športové združenie v meste, má šesťsto aktívnych členov v jedenástich oddieloch. Prvým je atletický, ktorý patrí medzi najpočetnejšie a tiež k tým s olympijským i slovenským reprezentačným zastúpením, no i s hlavou v smútku nad dehonestáciou vrhačskej plochy. Veľkú odozvu svojho času vyvolala informácia, že Libor Charfreitag, ak je doma, trénuje v nevyhovujúcich podmienkach. S námahou sa snažia v Slávii udržať svoje športoviská na civilizovanej úrovni, no vandali, sprejeri a žiaľ i viacerí psíčkári sú pomaly na neudržanie. Zatiaľ je našťastie športový areál Na rybníku stále chválou Slávie a ozdobou mesta. Moderná atletická dráha, zrekonštruovaná telocvičňa, tenisové dvorce i pekné futbalové ihriská nie sú veru kdekoľvek inde na Slovensku samozrejmosťou. Vďaka ním sa napríklad ženský basketbal dostal späť na športovú mapu Slovenska a tak to vyzerá, že má budúcnosť najmä zásluhou kadetiek a nebojácnosti aj voči dospelejším súperkám. Stabilizovala sa situácia v bedmintonovom klube, ktorý úspešne bojuje o uchovanie pozície v najvyššej slovenskej súťaži, ktorej účastníkom je aj mužský basketbal, úspešne budujúci imidž kolektívnych športov v AŠK Slávia. Ako všetky ostatné kluby, aj dráhový golf či futbal sa snažia za v podstate amatérskych podmienok vytvárať svojim členom čo najlepšie podmienky, čo je u futbalu podložené zásadnou mládežníckou aktivitou. Gymnastický klub sa tiež snaží stavať na tých najúspešnejších v športovej gymnastike a športovom aerobiku a chystá sa aj na pekingskú olympiádu, tak aj na gymnastike pre všetkých pre deti z materských škôlok. Dobré členské a výkonnostné zázemie má klub džudo, kde je najlepším príkladom pre všetkých Jozef Svátek, momentálne jeden z najlepších seniorov džuda na svete. Až tak vysoko síce nepozerajú seniori z nohejbalového oddielu, no ich turnaje sú povestné a oni sami sú pozývaní na prakticky všetky ďalšie na Slovensku. „Len tá mládež keby bola“, platí aj tu. Naopak, 90% mládežníckych kategórií pôsobí v tenisovom klube, hádam aj zásluhou opätovného zriadenia mládežníckeho tenisového centra. Klub síce prechádza reorganizáciou, ale tá by mala byť preň posilnením, už aj vzhľadom na súčasný záujem o tento šport. Skutočnosť, že slávistický šport žije duchom doby potvrdilo aj prijatie niektorých zmien v stanovách, reagujúcich na potreby reality. Ozaj dobrý dojem bol z vystúpení predsedov jednotlivých klubov, nadväzujúcich na úvodnú správu prednesenú Ing. Vladimírom Gubrickým, predsedom AŠK Slávia Trnava. Ten bol potom zvolený opätovne do funkcie predsedu aj so želaním úspechov, dobrých nervov a pevného zdravia. Tá sa však týkala v podstate nešportovej činnosti, navonok takmer neviditeľnej ekonomickej previazanosti, no pre šport o to dôležitejšej. Mnohokrát tu rezonovalo mesto Trnava a jeho pomoc asociácii športových klubov, bez ktorej by mnoho z toho všetkého neexistovalo.
Edo Krištofovič