Po prehliadnutí viacerých stránok na internete som s prekvapením zistil, že dokonca oficiálna stránka mesta priam prekypuje dvojtvarmi „kríčok“ a „kríček“, pričom prvý variant suverénne dominuje. Vari len ortodoxný Trnavčan z čias Bernolákových by výraz „kríčok“ označujúci ulicu, ponechal bez povšimnutia. V podobných prípadoch si uvedomujem, že elektronická pošta je úžasná vec. V priebehu piatich minút letela moja otázka cez drôty a éter do anonymného počítača na mestskom zastupiteľstve, zatiaľ čo ja som sa nádejal, že naslovovzatý odborník obratom vyrieši túto nepochopiteľnú záhadu. Odpoveď prišla rýchlo a nemilosrdne, citujem: „mestské zastupiteľstvo zo dňa 20.08.1991 schválilo premenovanie názvu nám. Duklianskych hrdinov na názov Zelený kríčok.“ Podčiarknuté, podtrhnuté, bodka. Aby neprišlo k omylu, moji kolegovia vyskúšali aj pár telefonátov a vždy s rovnakým výsledkom, naviac aj s poučením, že slovo kríčok odjakživa patrilo do rodiny spisovných slov. Nuž, po takto sebavedomej odpovedi by som už len odporúčal zalistovať si občas v najnovšom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu (Bratislava, 2005). Aby bolo jasné, osobne mám rád trnavský dialekt a jeho použitie v niektorých hovorových situáciách je neopakovateľne nápadité a trefné. Preto by som určite prižmúril oko, keby jeho zámerné použitie v niektorom z názvov ulíc bolo výsledkom zrelej úvahy alebo kopírovalo historickú tradíciu, aj za cenu údivu návštevníkov z iných častí Slovenska. Je však nepochopiteľné, prečo by malo vedenie mesta ísť tvrdohlavým príkladom v kopírovaní gramatických chýb do oficiálnych dokumentov. Obyvatelia Trnavy majú teraz o jednu dilemu menej: po vzhliadnutí k návesnej tabuli označujúcej ulicu „Zelený Kríčok“ už nemusia voliť medzi hrdým Trnavčanom a kultúrnym Slovákom, ale rýchlo zaujať postoj vtipného lokálpatriota.
Michal Mironov
