To, ako sa vozičkár v tejto budove dopracováva do hlavnej sály, ponechám radšej bez komentára. Aby som nemusel použiť slovíčka štipľavé ako feferónka. Je to poriadna prekážková dráha. Aspoň, že výsledok tej námahy stál za to. Veľmi dobre som sa zabavil. Bol to vydarený večer. Zima-nezima sa za chvíľku skončí, ešte sa ani poriadne nezačala. Jar je už dávno tu a marec si vyberá svoju daň. Myslím tým porekadlo „marec - poberaj sa starec“. Práve dnes som bol na poslednej rozlúčke s človekom, ktorý mi bude chýbať. Odišiel starý rozhľadený pán, večný optimista. Svojou vitalitou by bol skryl do vrecka desať mladých. Bystrý mozog v tele, ktoré podľahlo času. Už niet nikoho, kto mi bude rozprávať o starej Trnave a časoch zapadnutých prachom. Škoda. Dnes som sa bol ako jednočlenná „okukávacia“ komisia pozrieť na našom zdravotnom stredisku na Prednádraží. Chcel som si vyskúšať ten „fungl“ nový nablýskaný zázrak. Výťah. Vstup do budovy je upravený rampou so zábradlím a všade sú posuvné plastové dvere. Bez najmenších problémov som sa dostal k výťahu. Výťah má na privolávacom tlačidle aj znaky pre nevidiacich a vo vnútri hlas oznamuje, na ktorom ste poschodí. Som veľmi rád, že už nebudem musieť chodiť k lekárom na polikliniku na opačný koniec mesta. Teraz sa už ľahko dostanem do všetkých ordinácií, kam budem potrebovať. Keby to neznelo hlúpo, tak by som povedal, že bude radosť byť chorým. Samozrejme, žartujem. Trochu čierny humor. Nabudúce sa polepším a budem už iba celkom vážny. Do čítania.
Richard GREGOR
